Dnes vysvetľuje, že dokument s jeho podpisom nie je v pôvodnom znení a nepamätá si, že by doň písal mená svojich priateľov. „Skutočne sa mi zdá neuveriteľné, že by som bol súhlasil s nejakými menami,“ uviedol. Iná je aj verzia, ako sa vzoprel spolupráci s ŠtB. „Keď som povedal, že vypovedám dohodu a že môj úpis nech považujú za neplatný, zamestnanec ministerstva vnútra reagoval chlácholivo. Veď to ani nie je žiadna spolupráca,“ hovoril v roku 1990. Dnes tvrdí, že to sa nedá zrušiť.
„Život išiel ďalej, ani mi nenapadlo, že ma eštebáci úradne vedú ako svojho spolupracovníka,“ povedal Budaj. Svoje konanie opisuje tak, že ako prenasledovaný sa mohol na Západ „prestrieľať alebo ŠtB oklamať“. „Zotročený človek, ktorý je obratý o slobodu pohybu, má právo svojich zotročiteľov klamať akýmkoľvek spôsobom,“ uzavrel.
Ústav pamäti národa uvádza, že ŠtB vnímala Budaja ako neseriózneho a spoluprácu s ním ukončila. Z dokumentov vyplýva, že v plnom rozsahu neinformoval o získaných poznatkoch.
