"Neverila som, že sa to niekedy stane," hovorí Rudzická v malom jednoizbovom byte, ktorý zdieľa so svojím synom Arturom v poľskom Krakove. "Nemci boli kedysi nepriateľmi. Ale nerozumiem Rusom. Myslia si, že bránia svoju krajinu, bránia sa, ale to oni prišli k nám. Zničili Charkov, na čo ho potrebujú?" Hovorí.
Rudzická pomaly triedi rodinné fotografie, ktoré si priniesla z Kyjeva, spolu s niekoľkými knihami, dokumentmi a základnými potrebami. Prižmúri oči a snaží sa na fotografiách nájsť svoju mladosť. Nevidí dobre, ale jej spomienky sú stále živé.
Narodila sa v roku 1931 v slušnej židovskej rodine. Jej starý otec Nuchim Vaisblat bol hlavným rabínom v Kyjeve, jej otec Vladimír bol spisovateľom a vydavateľom kníh ukrajinských autorov vrátane Tarasa Ševčenka, otca zakladateľa ukrajinskej literatúry.
Keď začiatkom júla 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz, Rudzickú zobudil zvuk bômb. Ako mladá pionierka dostala za úlohu doručovať mladým mužom výzvy na vstup do armády. Jej otec však vedel, že ako Židia sú v Kyjeve v nebezpečenstve.
