Podľa údajov na krížoch zosnulých však už teraz možno konštatovať, že Erika s deťmi zomreli 15. januára. Hlavu rodiny Stanislava pritom videl sused živého ešte 17. januára dopoludnia pred panelákom. V ten istý deň večer bol už mŕtvy. Čo robil dva dni v byte s nebohými?
Stanislavova manželka ani deti nemali na telách stopy po strelných poraneniach, a tak sa špekuluje, že ich mohol páchateľ otráviť alebo zahrdúsiť. A potom s nebožtíkmi ostal dva dni v byte... Chcel sa presvedčiť, či sú skutočne mŕtvi, váhal s vlastnou popravou, čo tam taký dlhý čas robil, aké myšlienky mu vírili v hlave? Na tieto otázky ťažko hľadajú presné odpovede aj odborníci.
„Páchateľa niekedy prvá vražda tak vyčerpá, že nie je schopný pohybu a chytia ho, keď sedí dlhší čas pri mŕtvole, ale je to nezvyklé, dva dni je dosť dlhá doba. Druhou možnosťou je, že páchateľ nevie, čo robiť, prípadne sa nevie odlúčiť od svojich blízkych,“ myslí si bývalý kriminalista Matej Snopko. Dva dni s nebožtíkmi je veľmi dlhý čas aj podľa psychiatričky Danice Caisovej.
„Je to zvláštne, keďže ľudia majú z mŕtvych väčšinou strach, než aby s nimi strávili po ich smrti toľko času. Zaujíma ma, aký bol motív tohto činu, keďže podozrivý to celé takto zvládol a nenaplnilo ho to strachom, hnusom či nepríjemnými pocitmi, ktoré bežný človek pri styku s mŕtvymi zažíva,“ vraví skúsená odborníčka, ktorá si tiež myslí, že muž tento ohavný skutok plánoval.
