Napríklad?
No napríklad keď sme na návšteve a ja sa zarozprávam, tak on si vezme kávu a lyžičku a tichučko ňou zaťuká na šálku. Vtedy viem, že stačilo a mám stíchnuť. Alebo keď už drží sako v rukách, tak viem, že žiadna kapurková sa nekoná, ale ja si tiež beriem sako a odchádzame. Myslím, že je lepšie poznať takéto náznaky svojich partnerov, ako si všetko hovoriť a navzájom sa zhadzovať. Všetci sme nejakí a je dôležité navzájom sa tolerovať.
Aká ste babička?
Myslím si, že veľmi dobrá. Naša malá povie: „Dedko, ten všetko spraví, ale babi, tá všetko kúpi.“ Snažím sa ju veľa učiť, aj po slovensky. Niekedy to zoberie, niekedy nie.
Niečo vie, ale nepovedala by som, že celú vetu. Páči sa jej, že som babi a nie Oma. Nevesta s ňou komunikuje po anglicky, takže aj ja s ňou niekedy komunikujem po anglicky. Ale učím ju po slovensky, najmä pesničkami. Nechcem na ňu tlačiť, chcem, aby to bolo hrou. Onedlho pôjde do školy.
Chodieva na Slovensko?
Nie, ešte tu nebola. Ale kúpila som tu byt a povedala som jej, že Lily, to je pre teba. A keď mi niekedy volá a poviem, že som na Slovensku, tak sa pýta, kde bývam. Ja poviem, že v byte a ona na to, že v mojom byte? (smiech) Ale príde určite, to sa nebojím. Chcú ísť na cintorín mojej mamičke. Okrem brata a kamarátov tu už nikoho nemám, takže rozumiem tomu, že to, čo ich sem láka, je práve hrob mojej maminky.
S manželom máte blízko po sebe narodeniny, vždy si doprajete dovolenky. Podľa čoho vyberáte a prečo väčšinou plavby loďou?
Ja milujem mestá a keď do nejakého ideme, tak tam potom musíme aj ostať. Ja tam však nepotrebujem byť niekoľko dní, takže volíme lode, s ktorými sme každý deň niekde inde. Lode sú skvelé a máme to rozdelené tak, že ja akože zaplatím plavbu loďou jemu a on mne, takže si to zaplatí každý sám. (smiech) Čo iné by sme si však mali dávať? Prstene? Nepotrebujem, mám iba 10 prstov. Kožuchy? Ak potrebujem, kúpim si sama.
