Zatiaľ čo dnes sa to deje prevažne na internete, v minulom storočí hrali prím rôzne formy propagačnej tlače, medzi ktoré patrili v prvom rade letáky, plagáty, noviny a časopisy. A práve tie si viete pozrieť v múzeu.
Plagát Smrt fašizmu
Československo (1945 - 1948)
Česká jazyková verzia propagačného plagátu Smrt fašizmu, svobodu národům od sovietskeho výtvarníka a grafika Alexeja Alexejeviča Kokorekina (1906 - 1959), ktorý bol jedným z najvýznamnejších tvorcov komunistického a vojnového agitačného a propagačného plagátu. Okrem angažovanej tvorby kreslil a maľoval žánrové obrázky, krajinky a venoval sa aj knižnej ilustrácii.
V ústrety komunizmu
Československo (1948 - 1989)
Na štvorportréte od Maximiliána Buša sú vyobrazení Karl Marx, Friedrich Engels, Vladimir Iľjič Lenin a Josif Vissarionovič Stalin. Ich portrétmi komunisti „vyzdobili“ takmer všetky úrady, fabriky a školy. Tento obraz bol v päťdesiatych rokoch 20. storočia v kancelárii odboru vnútra Miestneho národného výboru v Košiciach.
Vojnové pôžicky
Rakúsko-Uhorsko a 1. svetová vojna (1914 - 1918)
Ukážka plagátu rakúsko-uhorských vojnových pôžičiek. Po vypuknutí 1. sv. vojny bola vláda cisárskym nariadením splnomocnená vykonávať mimoriadne opatrenia v oblasti riadenia menovej politiky. Rakúsko-Uhorsko si zálohovalo prostriedky na vedenie finančne náročnej vojny upisovaním vojnových pôžičiek, ktoré boli propagandou predstavované ako vlastenecká povinnosť. V Uhorsku upísali 18,6 mld. korún a v Rakúsku 35,1 mld.
Plátok ľudákov
Slovenský štát (1938 - 1945)
Ľudové noviny boli pod palcom vtedajšieho Úradu propagandy, ktorý vznikol v roku 1938. Vykonával dozor i kontrolu nad všetkými vydavateľskými aktivitami a osvetovou činnosťou. Zároveň sledoval a robil obsahové korektúry všetkých denníkov, časopisov a periodík vydávaných na Slovensku. V jeho vedení sa vystriedali Alexander Mach, Karol Murgaš a Tido Jozef Gašpar.
