Pracujete ako jazykovedkyňa, zároveň ste mama dvoch detí. Asi to tiež nie je úplne jednoduché.
Môj manžel sa zapája podstatne viac, ako sa zapájali manželia v predošlej generácii. Je tiež umelec, takže nemá úplne stabilný pracovný čas. Máme to nastavené tak, že sa postará ten, kto má aktuálne priestor. Navyše máme podporu starých mám, teda mojej mamy a svokry, a tiež svokra.
Mal váš manžel rešpekt, keď si uvedomil, že má randiť so Satinského dcérou?
Môj manžel je Maďar, vyrastal na maďarskej televízii a síce poznal meno Julo Satinský, nepoznal rozsah slávy jeho osobnosti a spoznával ho až so mnou. Ale je pravda, že najmä v puberte som tento problém v sebe riešila. Keď som volila vysokú školu, vybrala som si odbor, ktorý sa na Slovensku nedal a dodnes nedá študovať. A to, že to bolo v Prahe, mi zároveň ponúklo príjemný bonus, že sa môžem stať trochu menej viditeľnou. Tam som získala sebavedomie, ktoré som si potom doniesla sem a už mi ostalo. Uvedomila som si, že aj ja sama niečo dokážem.
Chystáte niečo špeciálne k 20. výročiu otcovej smrti?
Pre mňa tým špeciálnym je kniha Milý tato, kde som zverejnila listy, ktoré som mu písala po smrti. A druhá taká milá záležitosť bude v Štúdiu L + S. 17. decembra sa uskutoční spomienkové vystúpenie, na ktorom budú vystupovať rozličné osobnosti, čítať z jeho diela… Zaujímavosťou je aj mimoriadna razba série medailí Milana Lasicu a Júliusa Satinského.
Váš tato tvoril umeleckú dvojicu s Milanom Lasicom († 81). Ostali kamarátske vzťahy medzi vašimi rodinami?
Ich vzťah bol najmä veľmi profesionálny, takže si od seba potrebovali aj oddýchnuť. V súkromí sme sa teda my ako rodiny veľmi nestretávali, iba občas. Ale dosť sa to zmenilo po Milanovej smrti, pretože vtedy aj na Hanku Lasicovú padla časť zastupovania rodiny pri nejakých spomienkových podujatiach. Takže viackrát sa nám stalo, že nás dve niekam pozvali. A myslím si, že nám to dobre funguje a až teraz si podľa mňa uvedomujeme, čo máme spoločné. Ja to zvyknem hovoriť tak, že nikto na svete nevie, okrem Hanky, mňa a našich súrodencov, aké je to byť dieťaťom L + S. A to nás veľmi spája.
