Takto začal príhovor Radkinej mamy: "Neviem, ako by som začala dávať na papier všetko to, čo sa krúti v mojej mysli a srdci, je to ťažké. V prvom rade posielam pozdrav tam hore Jurajovi a Matúšovi, ktorí sa mali usmievať na tento svet, aj keď možno niekedy cez slzy, ale dávali to. Ďakujem za to, že moja dcéra prežila šialený nápad chlapca, ktorý… Nechcem vedieť, k akej veľkej nenávisti bol vychovávaný..," opisuje svoje myšlienky, pričom ďalej uvádza, že nechce nikoho súdiť, pretože na to nikto nemá právo, ale máme právo začať každý od seba, aby sme mohli konečne v tomto svete spolunažívať, neponižovať sa, pomáhať si a hľadač v ľuďoch a v živote okolo nás dobro. Verí, že vtedy bude svet krajší.