Je niečo, čo vám teraz robí zdravotne vrásky na čele?
E. Horváth: Viete, nie som poverčivý, ale radšej nebudem nič hovoriť. Každý už máme nejaké svoje neduhy, no zistil som, že aj 22 rokov sa dá žiť s vysokým tlakom – beriem naň lieky. To teda problém nie je. Ak mi niečo robí vrásky, je to skôr situácia v zdravotníctve, v spoločnosti. Lekári musia okrem určitých zručností mať empatiu, ľudskosť, individuálny prístup k pacientom aj trpezlivosť vypočuť ich. Spávať mi preto nedá určitá neempatická spoločnosť, zahrňujem sa do nej aj ja – chýba vcítenie sa do problémov a života toho druhého. Asi nám to nie je celkom vlastné. Neviem, ako sa to stalo.
F. Kovár: Vždy však prídu tí, ktorí majú nádej a nejakú silu v sebe, aby si povedali, že to vylepšia, že treba do toho ísť, aby sa tá ďalšia generácia mala lepšie. A my ostatní, ktorí sme toho v živote veľa prešli, im veľmi držíme palce.
Obaja ste už dôchodcovia, no máte to šťastie, že si môžete privyrobiť. Ak by ste boli odkázaní len na dôchodok, vyžili by ste?
E. Horváth: Keď si pomyslím na svoju švagrinú, ktorá učila jazyky, tak nie. Mám taký pocit, že životná úroveň krajiny sa prejavuje najmä na dôchodcoch. Je taká rozprávka O troch grošoch a tá absolútne platí – myslím, že niektorí páni, ktorí tvrdia, že im ide o nás, o spoločnosť, by si ju mali prečítať.
F. Kovár: Ja sa naozaj nemôžem porovnávať s tými, ktorí naozaj musia počítať každé euro. Niekedy mi je z toho absolútne nanič, keď vidím množstvo až zlomených osudov.
