Vycítili ste u Žbirku potenciál sólového speváka hneď?
Prvýkrát som ho videl vo vysokoškolskom klube. Mohol mať šestnásť rokov, bol útly a skvele spieval hity kapely Bee Gees. O nejaký čas neskôr mi zavolal Jano Lehotský, že dáva dokopy asi po 258-krát kapelu Modus. Tých Modusov bolo totiž už aj predtým veľa. Spomenul, že frontmanom kapely bude on a Meky. Najmä však hlasy Mekyho a Mariky, po jej príchode do kapely, zneli od začiatku úžasne. Postupne bolo jasné, že celý Modus aj vďaka trom vynikajúcim autorom pôjde bleskovo hore. Nikdy predtým ani potom som nezažil takú erupciu skvelých pesničiek ako v tom čase.
Spoznali ste sa v čase, keď Miro začínal ako amatérsky spevák. Neskôr vďaka svojmu humoru doslova zachraňoval koncerty Modusu. Bol rodený bavič?
Áno. Meky dokázal vynikajúco pracovať s publikom. Vedel skvele konferovať. Niektoré televízie ho chceli angažovať do svojich zábavných programov. Bol v tom jedinečný. V čase, keď Modus začínal a ľudia ešte nepoznali jeho pesničky a keď ešte bolo potrebné „bojovať“ o priazeň publika, Meky svojím humorom pripravoval kapele pôdu a vedel si už vtedy veľmi dobre získavať publikum.
Mekyho hlas príjemne rezonoval s hlasom Mariky Gombitovej (66). V novembri 1980 však mala autonehodu a odvtedy je odkázaná na invalidný vozík. Nešťastie, ktoré sa stalo, ich cestu rozdelilo...
Nešťastie, ktoré sa stalo, zmenilo všetko. Všetci sme sa trápili. Spojenie Janko (pozn. red. Lehotský), Marika a Meky bolo veľmi prirodzené. Myslím, že ani najlepší producent by lepšie spojenie nevymyslel. Marika priniesla do kapely ďalší level, bol to talent od prírody, ale čo ma najviac šokovalo, bolo, ako rýchlo si osvojila všetky znaky najvyššieho profesionalizmu. Ten jej laserový hlas ľahučko poletoval najprv vo vokáloch a neskôr bolo šokujúce, ako bravúrne zvládla tie skutočne ťažké pesničky. To naozaj nikto od toho dievčaťa nečakal.
