Vrah, len 19-ročný Juraj polícii unikal, napokon svoj život ukončil tým, že zbraň obrátil proti sebe. Čo sa dialo tesne po streľbe? Zlyhali bezpečnostné zložky štátu? Máme sa obávať ďalších podobných útokov? Aj o tom sme sa zhovárali s expertom Radovanom Bránikom (51), ktorý bol tesne po krvavom incidente so svojím tímom krízovej intervencie na mieste činu.
Ako bezpečnostný expert sa ocitáte so svojím tímom krízovej intervencie na miestach tragédií. Prišli ste aj do gay baru na Zámockej ulici, kde vrah zastrelil dvoch mladíkov. Čo bolo vašou úlohou na mieste?
Keď sme dorazili na miesto, vrah bol ešte na slobode. Nevedelo sa, či nie je niekde nablízku a útok nezopakuje. Išlo o pomerne veľké miesto činu, takže polícii a koronerom trvalo zdokumentovanie dlhšie ako pri iných podobných udalostiach. Svedkovia a blízki zavraždených čakali na mieste dlhé hodiny, kým úkony skončia a oni budú môcť vypovedať na policajnej stanici. Vďaka našej 15-ročnej praxi vieme ľuďom priblížiť tú ošklivú realitu v jej skutočnej podobe. Ak človeku konkrétne a jasne popíšete, čo sa tam udialo, ako to vyzerá, keď niekto umrie, keď ho zasiahne guľka, tak to spočiatku niekedy ťažko prijímajú. Sú v šoku, chytajú sa za hlavu, ale na konci vnímajú tú hrôzu v jej konkrétnych rámcoch.
Ak tomu rozumiem, pomáhate im spracovať tragédiu s čo najmenšími následkami na ich duševné zdravie?
Áno. Keď ľudí necháte len tak postávať bez presných informácií, nevenujete sa im, tak ich psychika má tendenciu dotvárať informácie a stres sa stále zvyšuje. Začne pracovať fantázia a na konci zistíte, že väčšina ľudí si veci predstavovala oveľa horšie, než v skutočnosti boli. Naša úloha na mieste tragédie na Zámockej bola trojitá - byť pripravení na príchod príbuzných a blízkych osôb, ktoré majú v takýchto situáciach vykonať identifikáciu mŕtvych. To sa tentoraz nepodarilo, pretože rodiny obetí sa nedostavili a identifikácia bola realizovaná inak. Ďalšia úloha bola edukovať ľudí, aby vedeli, čo sa vlastne stalo a prečo sa to stalo. Vysvetliť, čo a prečo robí polícia, čo bude o hodinu. Lebo kým ľudia nemajú vysvetlenie, nedokážu sa upokojiť. Organizmus neustále produkuje stresové hormóny. Naša úloha je zabezpečiť, aby bolo minimalizované extrémne prežívanie. Samozrejme, nedá sa to eliminovať úplne, a ani by to nebolo dobré.
Akože by to nebolo dobré?
Lebo šok, ustrnutie, paralýza, stres, to sú všetko veľmi nepríjemné, ale dôležité mechanizmy slúžiace na to, aby sa ľudia začali vyrovnávať s tým, čo sa stalo. Musíte sa istý čas báť, musíte sa istý čas nedokázať vyrovnať s realitou, myslieť si, že sa vám to iba sníva. Toto všetko robí mozog bez vedomého rozhodnutia. Je to ako systém poistiek v byte - ak sa niečo zbabre, istič vypadne, ale ochráni káble v stene. Naša úloha teda je znížiť riziko toho, že tam dôjde k nejakým nezvratným zmenám. Keď je človek príliš dlho bez vysvetlenia vystavený takejto stresujúcej situácii, tak to naňho môže mať devastujúce účinky. Sú ľudia, ktorí sa napríklad v dôsledku postraumatickej stresovej poruchy ocitnú v plnej invalidite. Stratia schopnosť normálne fungovať. To je naša hlavná úloha - poskytnúť rýchlu intervenciu, ktorá napomôže znížiť ten enormný tlak pod rizikovú hladinu, alebo ho rozloží v čase.
Akceptujú vás na mieste bezpečnostné zložky, polícia?
Našou primárnou úlohou je pomôcť polícii, hasičom a zdravotníckym záchranárom zbaviť sa tej záťaže, ktorá sťažuje výkon činnosti. Ak napríklad niekoho oživujú a robia mu intubáciu, môže to vyvolať dojem, že mu ubližujú. Niekedy môže dôjsť k zlomeniu rebra pri masáži srdca a ľudia neraz reagujú skratovito, niekedy sú dokonca až útoční, najmä ak majú v sebe alkohol. My sa snažíme všetkých, ktorí nie sú zranení, alebo sú zranení len stiahnuť z tohto miesta ďalej, aby policajti a zdravotníci mohli bez vyrušovania robiť iba to, čo majú.
