"Infarkt myokardu sa prejaví bolesťou na hrudi, ktorá je tlaková, zvieravá, pálivá. Má tendenciu vyžarovať do krku alebo do ľavého ramena, vzácne aj pod bránicu, akoby do žalúdka. Trvá vždy viac ako 20 minút a nie je viazaná na námahu," uviedol Studenčan. V prípade, ak dostane človek infarkt, je podľa neho potrebné zachovať pokoj a podľa osobnej preferencie by mal pacient sedieť, alebo ležať na boku.
Spresnil, že ideálna prvá pomoc je podanie 400 miligramov Acylpirínu (kyseliny acetsalicylovej) a v prípade typických príznakov čo najskôr zavolať záchranku. "Číslo 155 nemusíte volať pri každom pichnutí na hrudi, ale v prípade typických príznakov určite voľte tento spôsob pred tým, že by ste pacienta viezli do nemocnice na vlastnú päsť. Záchranka by mala podľa EKG stanoviť diagnózu infarktu a čo najskôr pacienta dopraviť do špecializačnej nemocnice – kardiocentra," doplnil Studenčan s tým, že ide o minúty.
Podľa jeho slov iba v kardiocentre je možné pacientovi poskytnúť tzv. primárnu koronárnu angioplastiku, čo je najmodernejšia forma liečby infarktu. "Ide o katétrovú techniku, pri ktorej invazívny kardiológ mechanicky spriechodní upchatú koronárnu tepnu. Slovenské kardiocentrá predstavujú v tomto svetovú špičku, keďže upchatú cievu vedia otvoriť v priemere do 30 minút od prijatia pacienta – a to kedykoľvek, vo dne či v noci," spresnil Studenčan.
V prvých minútach a hodinách infarktu je podľa neho pacient ohrozený najmä zástavou srdca. Vtedy ho môže zachrániť jedine kardiopulmonálna resuscitácia. Priblížil, že v posledných rokoch sa hovorí aj o tzv. samoresuscitácii. "Ak človek cíti, že stráca vedomie, môže začať cielene kašľať. Takýmto podráždením vágového nervového systému sa niekedy podarí zrušiť prichádzajúcu arytmiu," spresnil Studenčan.
