Okrem rozpálených lýtok, ktoré neuhasili ani bežci – hasiči, sa museli účastníci popasovať aj s počasím. Ani to však neubralo súťažiacim na odhodlaní a chuti prekonať samých seba. Víťazmi pretekov sa stali Jozef Hlavčo a Eszter Hortobágyiová. Za mužskú štafetu si odniesol prvenstvo tím Čim Fit a za zmiešanú STG Prievidza. Kto však Red Bull 400 zažil na vlastnej koži, vie, že víťazmi sú všetci.
SKOKANSKÝM MOSTÍKOM NEOTRIASALI LEN BEŽECKÉ TENISKY, ALE AJ EMÓCIE
Strmá trať preverila každého jedného muža, ženu, hasičov, všetky štafetové tímy, skúsených bežeckých „štamgastov“, ale aj nováčikov na štarte, ktorí si odhodlane prišli po svoj zážitok na celý život.
Najrýchlejším na najdrsnejšej tatranskej trati sa stal v mužskej kategórii s rovnakým časom ako minulý rok, 03:23 minút, Jozef Hlavčo. Pretekov sa zúčastnil už po tretíkrát, a trikrát si odniesol titul víťaza.
„Red Bull 400 opäť ukázal svoj vysoký štandard. Základom mojej taktiky bolo nepozerať sa na druhých a sústrediť sa na svoj vlastný výkon. Celý čas som sa snažil zachovať pokoj a nepanikáriť, no prekvapilo ma, koľko energie som mal v poslednej etape. Môžem povedať, že som vyhral s prehľadom,“ tešil sa Jozef Hlavčo.
Medzi ženami dominovala Eszter Hortobágyiová, ktorá tento rok finále zabehla za 04:24 minút, a s prehľadom tak pokorila aj väčšinové mužské osadenstvo. Za mužskú štafetu si odniesol prvenstvo tím Čim Fit s časom 2:19 min a za zmiešanú STG Prievidza s časom 2:51.
PRETEKY TRADIČNE PRILÁKALI AJ ZNÁME TVÁRE
„Pravdupovediac som si myslel že štafeta bude jednoduchšia než celá trať, no mýlil som sa a bolo to mega náročné. Klobúk dole pred všetkými, čo to dnes dali. Dnes to pre mňa nebolo o výkone, ale o tom, aby som sa najmä zabavil s kamarátmi,“ okomentoval svoj výkon vodný slalomár Jakub Grigar, ktorý si zabehol mužskú štafetu spoločne s Marošom Molnárom, Števom Eiselem a Michalom Barbierom.
„Bol to brutálny masaker, no hodnotím to pozitívne. Každý vie, že milujem šport, no toto čo ma dnes čakalo na štafete, som ešte nikdy nezažil! Tak mi stuhli nohy, že som ani nedokázal ohnúť kolená. Keby som sa dnes dal na celú trať, asi by som do konca dňa rozdýchaval hore na mostíku. Klobúk dole pred všetkými dnešnými súťažiacimi“ nadšene okomentoval svoju účasť v štafete Maroš Molnár.
„Neexistuje ale, aby som na budúci rok skončil šiesty, ďalší ročník idem vyhrať,“ dodal energicky.
S podobným nadšením komentoval svoj výkon aj Boris Oravec, niekoľkonásobný majster sveta v hokejbale.
„Red Bull 400 hodnotím ako brutálne peklo, no zároveň krásnu eufóriu na záver. Preteky neboli len o kondičke, ale aj o odhodlaní. Bola to moja prvá 400-ka a splnil som si svoj cieľ zabehnúť za menej ako 5 minút. Budúci rok sa chcem však určite prekonať a začnem s prípravou skôr,“ povedal Boris, ktorý do finále dobehol v čase 4:35.
Vysoké Tatry aj bežecké preteky Red Bull 400 boli opäť naozaj epické, vďaka počasiu vskutku nepredvídateľné a dobrodružné.
HISTÓRIA RED BULL 400 NA SLOVENSKU
Red Bull 400 je svetová séria najťažších behov na strmých skokanských mostíkoch. Lokality, v ktorých sa preteky organizujú, podliehajú jedinému pravidlu – „štyristovka“ sa môže uskutočniť iba na lyžiarskych skokanských mostíkoch. V roku 2018 sa premiérovo podarilo preteky priniesť aj do Vysokých Tatier a tento rok sa akcia vrátila na rovnaké miesto už po piaty raz. Na Štrbské Pleso, na veľký mostík (s označením HS 136), ktorý bol pred príchodom pretekov Red Bull 400 naposledy využitý počas lyžiarskej freestyle súťaže v roku 2003.
Myšlienka využitia skokanských mostíkov na beh počas letnej sezóny napadla v roku 2011 Rakúšanovi Andreasovi Bergerovi. Výzva bola jasná, behom čo najrýchlejšie prekonať klasickú atletickú 400-metrovú vzdialenosť na netradičnej trati skokanského mostíka. Od konca dopadu až po rozjazdovú lávku, s maximálnym uhlom sklonu 37 stupňov (75% prevýšenie). Red Bull 400 sa tak stal najkratším a najextrémnejším globálnym 400-metrovým behom.
