Mária Havranová: Ovplyvnila moju vášeň cestovať
Smelý zajko
Milujem rozprávky aj teraz v päťdesiatke a myslím si, že nie som jediná. V detstve som mala azda všetky, ktoré boli v kníhkupectvách. Najviac sa mi však páčila rozprávka Smelý zajko a jej pokračovanie Smelý zajko v Afrike od Jozefa Cígera Hronského. Bolo to tuším jej prvé vydanie. Obidve knihy som mala u starých rodičov, kde som strávila svoje detstvo, a prečítané boli azda tisíckrát.
Páčil sa mi príbeh zajačej rodinky, najmä ich syna, smelého zajka, ktorého nebavilo sedieť na kapustnom poli, ale lákalo ho cestovanie svetom, na ktorom zažil mnoho dobrodružstiev, dokonca si našiel aj manželku, ktorú tiež zasvätil do cestovania. Možno práve tento príbeh ma tak trochu ovplyvnil v mojej vášni cestovať a spoznávať iné krajiny, iných ľudí, ich kultúru a mentalitu.
Andrea Boldišová: Zaujala ma skromnosť hlavnej hrdinky
Trojruža
V detstve som mala najradšej rozprávku od Pavla Dobšinského Trojruža. Fascinovalo ma poznanie, že aj pod neľudským zovňajškom sa skrýva krásna duša a dobré srdce, schopné čistej lásky. Predtým som netušila, že aj k odpudivo vyzerajúcemu stvoreniu človeka dokáže pútať hlboký cit. Na záver sa síce zviera premenilo na krásneho mladého muža, ale dievčina nevedela, že sa tak stane, a napriek tomu zviera ľúbila.
Pri čítaní tejto rozprávky som naplno pochopila, čo znamená tvrdenie, že skutočná krása je ukrytá vo vnútri. Zaujala ma aj skromnosť hlavnej hrdinky, ktorej na rozdiel od sestier stačilo, aby sa otec vrátil živý a zdravý domov, a na jeho naliehanie si vypýtala „iba“ produkt prírody. Na to, aby sme boli šťastní, nepotrebujeme drahé šaty a šperky, stačí sa rozhliadnuť vôkol seba.
