„Bol za každú vylomeninu. Nikdy nechýbal pri zvesovaní brán pri domoch. Proste to bol poriadny huncút a vždy bol na čele skupiny,“ zasmial sa Tomkov synovec Ľudovít pri spomienkach na mladícke roztopašnosti kardinála. V Udavskom, kde žije aj s ďalšími dvoma synovcami, neterou a so sesternicami Jozefa Tomka, si užíva pokojný dôchodok, no smrť milovaného strýka ho zasiahla.
„Vždy sme sa rozprávali zemplínskym nárečím, čiže hutorili. Veľmi miloval život, bol veselý a za každú zábavu. Mal rád folklór, ale o politike a náboženstve sa s nami nerozprával. Spočiatku ani nemohol, veď v minulej dobe mu umožnili prísť domov len sporadicky a po celom dvore a okolí pobehovali udavačskí agenti režimu. V Udavskom bol krátko pred smrťou svojho otca v decembri 1979, potom na pohrebe a tesne pred revolúciou v roku 1989 vysväcoval biskupov,“ vylovila z dávnych spomienok Ľudovítova manželka Mária, ktorá má aj spomienku na agentov ŠtB.
„Raz, keď vonku poriadne prituhlo, vyšiel Jozef von z domu a volal ich, aby si prišli vypiť, lebo zmrznú... Oni boli poskrývaní za drevom a premávala sa tu čierna papalášska Tatra 603,“ dodala.
