Kedy ste sa presťahovali z Piešťan do Bratislavy?
Jozef: Ja som sa dostal do obrovského konfliktu s vedením straníckej organizácie firmy, lebo som kritizoval niektoré veci. Dokonca som mal aj súd a ten rozhodol, že musíme opustiť podnikový byt.
O aký konflikt išlo?
Jozef: Kritizoval som niečo na straníckej schôdzi a osopili sa na mňa, že čo si to dovoľujem. Keď som im ukázal úvodník predsedu vlády Ľubomíra Štrougala s tým, že ja len citujem jeho slová, tak to bola silná káva. Predseda straníckej organizácie, ktorý ráčkoval, mi povedal: „Ty si jedna obyčajná kuvva, pve toto som ťa do stvany nebval. Keď odídeš, dostaneš dobvý kádvový posudok, a keď nie, tak ťa odvovnáme!“ Predstavte si tú situáciu – boli sme s rodinou existenčne závislí od môjho platu. Nakoniec som odišiel do Prahy na ministerstvo zahraničných vecí. Nastali zložité časy – ja v Prahe a Mária v Piešťanoch, kde bola mnohým tŕňom v oku. Podľa zákona boli povinní dať nám náhradné ubytovanie, a kým ho nemali, zostala Ria s dcérkou v piešťanskom byte. Neskôr ma nominovali do Bratislavy, denne som dochádzal z Piešťan do práce. V Piešťanoch na mňa tlačili, nech už vypadneme z bytu. Bývali sme potom vo viacerých podnájmoch. Keď sa narodila Adelka, mali sme čerstvo svoj nový byt.
Mária, tým, že manžel bol často preč z domu, asi to ovplyvnilo váš vzťah s dcérami. Doma to bol skôr babinec...
Mária: Tým, že sme sa pretĺkali po viacerých domovoch, istý čas sme žili aj v Berlíne, dcéry boli pre mňa tá hlavná spoločnosť. Staršia Mária – volali sme ju Jočka, čo vzniklo z Riočka – je viac introvertka, ale Levica, ktorá sa vedela presadiť v živote. Žila niekoľko rokov v Mníchove, robila na Európskom patentovom úrade, v poisťovníctve... Obe majú vynikajúcu nemčinu a angličtinu. Adelka bola odmalička veľmi zhovorčivá, ona mi prinášala vonkajší svet do domu. Nechodila som veľmi medzi ľudí a Adelka mi opisovala svet tam vonku svojimi očami. Vždy som sa tešila, keď prišla zo škôlky a zo školy, čo bude rozprávať. Už vtedy vedela zaujať, rozosmiať.
Jozef: Preto sú obe dcéry také skvelé, lebo ja som sa matke do výchovy nemiešal. To je základ ich úspechu, že ja som väčšinou nebol pri tom. (smiech)
