Ešte sa vrátim k mostu špiónov. 128 m dlhý Glienický most, postavený ponad rieku Havel (Havola), spája okraj Berlína s Postupimom. Západ a Východ si tu celkovo trikrát vymenili zajatcov... Spomenul vám otec, čo mu napadlo, keď prechádzal po moste?
Rozprával mi o tom. Pamätám si ten príbeh. On bol na jednej strane mosta, Rudolf Abel a ďalší Američania na druhej strane mosta. Po overení totožnosti kráčali oproti sebe - domov, k svojej osobnej slobode. Otec mi povedal, že bol pripravený skočiť do vody a zomrieť, ak sa niečo pokazí. Ak by sa zrazu zrušila výmena a začali by sa otáčať a brať ho späť. Bol odhodlaný zomrieť slobodný, skočiť do vody. Bol veľmi dobrý plavec, ako študent bol plavčík. Povedal mi, že by bol radšej využil šancu byť zastrelený alebo zabitý skokom do vody, než aby strávil ďalšiu hodinu v sovietskom väzení.
Európu ste navštívili opakovane. V ktorých krajinách ste prednášali o otcovom osude?
Navštívil som Českú republiku, Maďarsko, Poľsko... Počkajte, vrátim sa! Nórsko, Dánsko, Švédsko, Veľkú Britániu, Írsko a potom tiež Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Monako. Bol som aj v Rakúsku. Nenavštívil som pobaltské štáty a Balkán. Mne osobne sa najviac páči v Českej republike a v Rakúsku. Obidve krajiny sú nádherné, sú tu veľmi pekné miesta a dobrí ľudia. Česko a Rakúsko mám skutočne rád.
Rusko ste navštívili?
Moskvu, Jekaterinburg, Vladimír. Jekaterinburg je krásne mesto. Ľudia sú tam veľmi milí. Mal som možnosť rozprávať sa s niektorými občanmi vo veku 60 - 70 rokov, ktorí boli malí, keď môjho otca zostrelili. Spomínajú si na výbuch na oblohe, pamätajú si tieto veci. Takže som sa mohol porozprávať s niekým, kto to videl, čo bolo naozaj úžasné. Išiel som na miesto, kde môj otec zoskočil padákom na zem. Išiel som na miesto, kde trosky U-2 po dopadnutí na zem vytvorili krátery.
Navštívil som jednu z raketových základní, ktorá odpaľovala rakety. A išiel som do niektorých miestnych múzeí, ktoré mali informácie o incidente s U-2 a nadporučíkovi Sergejovi Safronovovi, pilotovi MIGu, ktorý bol zostrelený a zabitý vlastnými. V roku 1960, keď bol Safronov zostrelený, to Sovieti neprezradili. Bolo to tajné. Nemohli priznať, že zostrelili jedného z vlastných pilotov. V ZSSR sa o tom nikdy nehovorilo.
