Mali ste s Karlom zlý vzťah? Alebo s jeho manželkou?
Nie! Karel už pri tvorbe dokumentu nebol, všetky zábery vyberala pani režisérka Špátová s Ivanou. Zaujímavé, že ma vynechali. Všetci si to, samozrejme, všimli, všetci sa ma na to pýtali. Takže aj preto som na koncerte Pocta Karlu Gottovi nevystúpila.
Napriek svojmu veku ste v porovnaní s väčšinou rovesníkov extrémne aktívna, ako to zvládate?
Asi to má každý nejako inak od Boha dané. Ja zatiaľ s energiou všetko zvládam a pevne verím, že ešte pár rokov budem ľudí, ktorí ma majú radi a obdivujú, zásobovať dobrou energiou a pesničkami.
Vaši fanúšikovia vás však teraz môžu počúvať aj v rádiu v relácii Sladké mámení s Helenou Vondráčkovou.
Áno, na mojom koncerte v Lucerne bol aj pán generálny riaditeľ Českého rozhlasu, pán Zavoral, ktorý mi zablahoželal k úspešnému moderovaniu sobotnej hodinovej relácie o hudbe, o obľúbených piesňach, aj mojich vlastných. Relácia má veľkú počúvanosť, takže z jeho úst ma blahoželanie veľmi potešilo. Predchodcami boli vlastne Karel Gott a Miro Žbirka, ktorý túto reláciu moderovali rovnakým spôsobom.
Spomenuli ste mená pánov, ktorí už, žiaľ, medzi nami nie sú. Celkovo bolo teraz obdobie množstva odchodov silných osobností. Zasiahol vás niektorý z nich výraznejšie ako ostatné?
Veľmi ma zasiahol odchod Milana Lasicu. Bol to úžasný človek, úžasný režisér, autor knižiek, multifunkčný umelec, ktorý sršal humorom a inteligentným vtipom. A vďaka nemu som vlastne aj ja žala úspech na Novej scéne v Bratislave, keď ma obsadil do role Dolly Levi v muzikáli Hello, Dolly! To bola pre mňa veľmi bolestná správa. No a, samozrejme, Miro Žbirka. To som vôbec nečakala a veľmi nepríjemne ma to zasiahlo, pretože Miro bol človek, ktorého som mala veľmi rada. Jeho suchý anglický humor som doslova zbožňovala. Len ma mrzí, že mi nestihol napísať nejakú peknú pesničku. To mi bude už navždy ľúto.
