Syndróm sa stal smrteľným pre ľudí bez ohľadu na to, či dodržiavajú zdravý životný štýl, píše Daily Mail. Termín SADS sa používa, keď ani pitva neodhalí príčinu smrti človeka. Nadácia SADS so sídlom v USA uviedla, že viac ako polovica zo 4-tisíc ročných náhlych úmrtí detí, dospievajúcich alebo mladých dospelých sa prejaví jedným z dvoch hlavných varovných signálov. Medzi príznaky patria výskyt SADS v rodinnej anamnéze, náhle a nevysvetliteľné úmrtie člena rodiny, odpadávanie počas cvičenia, veľkého vzrušenia či zľaknutia sa, uvádza news.com.au.
Melbournský Baker Heart and Diabetes Institute vyvíja prvý SADS register v Austrálii. „Ročne sa vo Victorii vyskytne približne 750 prípadov ľudí mladších ako 50 rokov, u ktorých sa náhle zastaví srdce. Z toho približne 100 mladých ľudí ročne nebude mať zistenú príčinu ani po rozsiahlych vyšetrovaniach, ako je úplná pitva,“ uviedol hovorca inštitútu.
Kardiologička a výskumníčka Dr. Elizabeth Paratzová hovorí, že inštitút je jeden z mála na svete, ktorý kombinuje informácie z ambulancií, nemocníc a forenznej medicíny. O syndróme treba zvýšiť povedomie. „90 percent zástav srdca sa odohráva mimo nemocnice, takže človek má malú šancu na prežitie. Myslím si, že aj lekári to podceňujú. Prežije a do nemocnice sa dostane len 10 percent pacientov. My sami vidíme len špičku ľadovca,“ vysvetlila.
Drvivá väčšina rodiny a priateľov znáša smrť blízkeho obzvlášť ťažko, pretože SADS je v podstate „diagnóza ničoho“, myslí si lekárka. Z hľadiska verejného zdravia nie je boj so SADS taký jednoduchý. Genetický skríning nie je cesta, pretože vedci si stále nie sú istí, či syndróm spôsobujú gény. „Ak váš príbuzný zomrel nevysvetliteľne a náhlo, veľmi sa odporúča, aby ste navštívili kardiológa,“ uzavrela Dr. Paratzová.
