Zronený
Jožko si rozchod vôbec nepripúšťal. S Jankou si vedel predstaviť budúcnosť, pre ktorú by urobil čokoľvek. „Práca nie je všetko, budem musieť a chcem s Jankou tráviť viac času. Chcel by som vo vzťahu pokračovať, uvedomil som si to však, až keď tam reálne nebola. Beriem ju ako ženu, s ktorou si viem predstaviť budúcnosť,“ nebude skrývať svoje city na „gauči pravdy“, na ktorom prídu aj slová, ktoré mu zlomia srdce.
„Si dobrý človek, je mi ľúto, že to nešlo podľa predstáv. Necítila som sa dobre, keď som bola sama. Keď si bol pri mne, bolo nám dobre, ale do budúcna by to bolo ťažké. Robiť kompromisy. Nikdy by tam nebola súhra či harmónia. Chápem tvoju prácu, ale samota ma ubíjala. Z dlhodobého hľadiska by to nefungovalo,“ zarazí svojou úprimnosťou Jožka, ktorý s kopačkami nerátal ani v najhoršom sne. Emócie s ním natoľko zamávajú, že sa neubráni slzám. „Nerátal som, že ma to takto dostane na záver. S obrúčkou som si zvykol krútiť, nateraz som však dokrútil, uvidíme, čo život prinesie.“
