Ide o závislosť, ktorá je problémom, ešte väčším problémom sú však toxické látky, ktoré obsahuje cigaretový dym. Bez neho by boli fajčiari aj ich okolie vystavené omnoho nižšiemu zdravotnému riziku. Dobrou správou je, že existujú spôsoby, ako tento stav dosiahnuť.
Nie, cigaretový dym nezmizne zo dňa na deň a ani fajčiari neprestanú fajčiť na počkanie. Avšak otvárajú sa nové možnosti, ktoré môžete využiť aj vy sami, ak ste dospelý fajčiar, alebo o nich povedať svojim blízkym. Súvisia s tzv. konceptom znižovania škodlivosti v oblasti fajčenia a bezdymovými výrobkami. Zaujíma vás, čo to presne znamená?
Znižovanie rizika pomáha už roky
Zjednodušene povedané, znižovanie rizika je prístup, ktorý dospelým fajčiarom predstavuje overené a menej škodlivé alternatívy ku cigaretám. Ide o výrobky ako napríklad elektronické cigarety či zariadenia na nahrievanie tabaku, ktoré neprodukujú cigaretový dym, pretože fungujú na úplne odlišných princípoch ako cigarety. Prístup znižovania rizika uplatňujú lekári už dlhé roky pri rôznych kategóriách závislostí. Znižuje škodlivé zdravotné, sociálne a ekonomické dopady fajčenia či užívania drog a súčasne chráni ostatnú spoločnosť. Využíva sa všade tam, kde sa vyskytujú návykové látky či návykové správanie, či už ide o legálne i nelegálne drogy, alebo hazard.
Prečo sú alternatívy menej škodlivé?
Už takmer dvadsať rokov skúmajú vedci príčiny ochorení súvisiacich s fajčením, okrem iného rakoviny a srdcových či pľúcnych chorôb, a pracujú na hľadaní ciest a riešení, ktoré riziká spojené s užívaním nikotínu znižujú. Hlavným identifikovaným páchateľom však nie sú tabak ani nikotín, ale škodlivé látky v dyme, ktorý vzniká počas horenia. V cigarete totiž tabak horí a tým vzniká dym, ktorý je plný toxických látok. Naopak, zariadenie na nahrievanie tabaku ich produkuje v priemere o 95 % menej. Pre zníženie škodlivín je preto vôbec najdôležitejšie odstrániť samotný proces horenia. Hlavným problémom fajčenia cigariet je teda práve dym samotný, teda horenie tabaku a pevné škodlivé častice, ktoré počas neho vznikajú. Ľudia fajčia kvôli nikotínu, ale umierajú pre cigaretový dym.
Cigaretový dym ohrozuje aj nefajčiarov
Znižovanie rizika sa priamo dotýka aj nefajčiarov. Tí sú obeťami pasívneho fajčenia, kedy nedobrovoľne vdychujú látky, ktoré fajčiar vydychuje. Alarmujúce údaje hovoria, že na Slovensku v dôsledku sekundárneho fajčenia zomiera odhadom 500 ľudí ročne. Okrem toho u nich bývajú zistené choroby, ktoré sú typické iba pre fajčiarov. Voľbou alternatív ovplyvnia fajčiari aj životy nefajčiarov. Zariadenia na nahrievanie tabaku totiž nie sú zdrojom pasívneho fajčenia. Ich aerosól nezotrváva na oblečení, v interiéri či vo vlasoch ani po pachovej stránke.
Nie je najlepšie nefajčiť?
Ako sme načrtli v úvode, pravdepodobne každý dospelý fajčiar si uvedomuje škodlivosť fajčenia. Určite je najlepšie nefajčiť, s fajčením prestať a ideálne s ním nikdy nezačať. Ak sa však už dospelý fajčiar dostane do kruhu cigariet, nie je jednoduché z neho vyjsť. MUDr. Eva Králiková, ktorá pôsobí aj v Centre pre závislých na tabaku Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, uviedla v rozhovore pre denik.cz, že z dvoch miliónov českých fajčiarov by zhruba 70 % radšej nefajčilo. Priemerný fajčiar, ktorý fajčí celoživotne, máva za sebou zhruba niekoľko desiatok pokusov prestať fajčiť. Úspešnosť však býva veľmi malá. Bez pomoci vydrží nefajčiť po celý rok len asi tri až päť ľudí zo sto. Nezabúdajme, fajčenie ročne zabije na svete viac ako osem miliónov ľudí, na Slovensku je to približne 11 000 ľudí. Pre dospelého fajčiar, ktorý nevie prestať, je menšie riziko lepšou voľbou.
