Z maďarských hraníc ich odviezli do Budapešti ľudia, ktorí tam dopravili materiálnu pomoc. „Odvoz z hlavného mesta našich susedov zabezpečilo Občianske Združenie Dobré Srdiečka. Aj veci na oblečenie a potraviny darovali. Prišli k nám len v tom, čo mali na sebe,“ podotkla Zlatica (49), Rozáliina dcéra, ktorá sa o maminu kamarátku a jej deti stará, ako môže.
Sú ako sestry
V malej kuchynke pri dome vládne ticho. Nechcú veľmi premýšľať nad tým, čo bude ďalej. „Veríme, že sa vrátime domov, že sa to skončí, ale máme obrovský strach. Dcérka sa veľmi bojí o život svojich detí. Neviem, kedy sa vrátime,“ vzlyká Ukrajinka Marika.
Aby aspoň trochu zlepšili atmosféru pri stole, Rózka zaspomínala na stretnutie pred 28 rokmi. „Hneď sme si rozumeli, keď sme sa stretli. Boli sme a zostali sme ako sestry. Samozrejme, že som povedala, nech prídu k nám. U nás je vždy uvarené, aj posteľ sa nájde, všetko, čo treba,“ dodala Rózka, objímajúc svoju kamarátku. Rozália stále pracuje v obchode a neprekáža jej zafinancovať, čo treba. „Aj dnes som bola v obchode. Predávam v potravinách,“ uzavrela s tým, že im pomáhajú aj dobrí ľudia, ktorí im doviezli plné auto vecí.
