Priznáva, že s jeho diagnózou sa predtým stretla len vo filme a odrazu čelila ťažkej úlohe, ako vychovávať chlapca - autistu, ktorý si vyžaduje celoživotnú asistenciu 24 hodín denne. Zuzka sa rozhovorila tak odovzdane a potichu ako málokto.
„Moje manželstvo nebolo šťastné. Aj po rokoch sa mi o tom ťažko hovorí. Bola som odrezaná od rodiny aj priateľov a pod stálou kontrolou muža. Kiko doma videl veci, aké nemal. Bola som v stave, že som si povedala, že ak neodídem, skončí sa to zle. Nevládala som,“ opísala útrapy vo vzťahu.
„Netušila som, ako ďalej. Vedela som, že to bolo správne rozhodnutie. Zostala som bez príjmu v podnájme a 2 roky bojovala o opatrovateľský príspevok,“ zaspomínala po rokoch a popritom sa musela popasovať s tým, že jej jediný syn trpí autizmom. „Kiko sa narodil s hmotnosťou 2 550 gramov. Oproti iným bábätkám bol drobný. Ako bábo vydával nejaké hlásky a zvuky. Posadil sa, no nezačal loziť po štyroch,“ rozpamätala sa na prvé náznaky problémov.
„Keď mal 3 roky, lekárka povedala: ,Nebojte sa, keď pôjde do školy, začne aj rozprávať.´ Nestalo sa. Stále vydával nezrozumiteľné zvuky. Ako 4-ročný poznal iba 5 slov. Bolo vidieť, že je pomalší vo všetkom. Rozhadzoval hračky, ukladal ich do radu. Nemohla som sa ich dotknúť a odložiť. Dostával záchvaty hnevu. Nikdy som sa s touto diagnózou nestretla. Videla som to len vo filme,“ pokrútila hlavou Zuzka s tým, že syna poslala do špeciálnej školy do predškolského ročníka.
