Anton Šmotlák († 58) bol bohém, ktorého meno otváralo brány na podujatia aj bez akreditácie. Jeho objektív zvečnil Alexandra Dubčeka či herečku Hanu Meličkovú v ich domácom prostredí, ale pravidelne zachytával aj Lasicu a Satinského. Šmotlákov unikátny archív tvorí okolo 10-tisíc vzácnych záberov, ktoré sa po jeho smrti vďaka úsiliu fotografovho syna Antona Šmotláka st. dostali do povedomia. O tom, aký bol legendárny fotograf, nám porozprával jeho vnuk Anton Šmotlák ml., s ktorým sme nahliadli do archívu starého otca.
Pred štyrmi desaťročiami odišiel fotograf, ktorého si umelecká bohéma vážila. Pri Antonovi Šmotlákovi sa akosi zázračne dokázali uvoľniť a ochotne bez okolkov zapózovať aj nedostupnejšie povahy. Príbeh známeho fotografa a rodáka z Nitry sa začal písať, keď ako trinásťročný dostal svoj prvý fotoaparát. Šmotlák vyštudoval obchodnú akadémiu a v roku 1940 sa stal prvým komorným stenografom.
Mal devätnásť rokov a rýchlopisom zaznamenával dôležité rokovania na Úrade vlády SR. Neskôr mu táto špecializácia, v ktorej bol skutočný profík, privodila problémy - ozrejmuje Šmotlákov vnuk. „Starý otec mal problémy najmä počas komunistického režimu, no napriek tomu zvykol hovoriť: ,Politici diktovali mne, nie ja im!‘ Nijako sa neangažoval, čo potvrdili aj previerky hneď po vojne,“ vysvetľuje Anton Šmotlák ml.
Pózovala mu Meličková
Záľuba vo fotení, ale aj frustrácia zo spoločensko-politickej situácie nasmerovali Šmotláka začiatkom 50. rokov na dráhu profesionálneho fotografa. V tom čase už býval v Bratislave a pracoval ako redaktor Slovenskej tlačovej agentúry, kde sa započala éra jeho fotenia známych tvárí.
„Starý otec bol rešpektovaným a medzi slovenskou bohémou obľúbeným fotografom. Bol známy dobráckou povahou, vedel sa okamžite s každým spriateliť a aj preto ho umelci radi pozývali, aby ich odfotografoval aj v súkromí,“ spomína fotografov vnuk a menovec Anton a pokračuje.
