„Bol to dobrotivý paparazzo, na ktorého prítomnosť sme si zvykli v divadlách, na vernisážach a v televízii. Nevedno, kedy prišiel o svoje meno. Bratislava ho poznala už len ako Foto Šmotlák,“ napísal o fotografovi Satinský a nezabudol dodať, že meno Šmotlák otváralo brány na všetky kultúrne podujatia bez nutnosti akreditácie.
Bol to bohém
Anton Šmotlák vždy chodil upravený a fotil v obleku. Bol to typický bohém. Zaujímalo nás, ako ho vnímal jeho vnuk a čo sa o ňom v rodine traduje? „Je mi veľmi ľúto, že som nemohol spoznať svojho starého otca osobne, lebo odišiel z tohto sveta príliš skoro. Okrem rodinných spomienok som prvýkrát jeho meno zaregistroval trochu inak, keď som mal približne pätnásť rokov,“ pátra v spomienkach Anton Šmotlák ml.
„Keď rovesníci starého otca - pamätníci starej Bratislavy započuli v tom čase moje meno, prihovorili sa mi a rozprávali mi o ňom krásne svedectvá. Neskôr, vďaka zanietenej práci môjho otca a jeho priateľov som mal možnosť sa o starom otcovi dozvedieť ešte viac prostredníctvom publikácií, výstav či rôznych mediálnych výstupov.“
Šmotlák nefotil len portréty známych osobností, ale aj momentky z čulého života Bratislavy. „Okrem už spomínaného obleku nosil v 50. a 60. rokoch aj klobúk a keďže poznal polovicu Bratislavy, klobúk musel neustále pri pozdrave zdvíhať, až to bolo únavné,“ smeje sa fotografov vnuk.
