Na Pražskom hrade
Pochopiteľne, ochrana významných osobností neobišla ani naše končiny. Čo teda predchádzalo vzniku Čestnej stráže prezidenta SR, ako ju poznáme už dve desaťročia? Hradná stráž sa stala v roku 1918 súčasťou vytvárania symboliky – atribútov rodiaceho sa spoločného štátu Čechov a Slovákov. Išlo síce o jednotku hradnej stráže, ktorá pôsobila na Pražskom hrade ako ochrana prezidenta Česko-Slovenskej republiky, ale zároveň plnila úlohu aj ako súčasť ceremoniálneho protokolu.
V tejto jednotke už od počiatku slúžili okrem českých aj slovenskí vojaci, preto môžeme právom hovoriť o spoločnej histórii česko-slovenskej čestnej stráže. Príslušníkmi novozaloženej hradnej stráže boli spočiatku skúsení vojaci pôsobiaci v zahraničných légiách – v ruskej, vo francúzskej a v talianskej. Pri týchto začiatkoch pomáhala aj Česká obec Sokolská a pražský strelecký spolok, ktorých členovia dopĺňali stav hradnej stráže.
Tá prispôsobovala vývoj a vnútornú štruktúru zmenám, ktorými prechádzal samotný štát. Tie najpodstatnejšie sa udiali počas vyhlásenia Protektorátu Čechy a Morava, keď bola 29. júna 1939 hradná stráž zrušená a nástupnícka jednotka dostala nový názov - Prvý prápor Vládneho vojska (resp. Vládne vojsko). Robila však iba akúsi štafáž, nakoľko hlavné zabezpečenie a úlohy pri ochrane hradu prebrali nemecké jednotky. Na Slovensku prišlo k vytvoreniu jednotky na ochranu prezidenta v období rokov 1939 – 1945.
Jej konštituovanie spolu s rôznymi názvami trvalo vlastne po celé obdobie existencie Slovenského štátu. Po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 bola hradná stráž obnovená, ale jej pôsobenie na Pražskom hrade trvalo iba necelé tri roky. Po februárovom prevrate v roku 1948 prišlo k jej ďalšej premene. Po roku 1948 bola hradná stráž vyňatá z pôsobnosti ministerstva obrany a prešla pod ministerstvo vnútra.
Rok 1968
Zmien bolo po rôznych úpravách počas socialistického obdobia viacero. Tá najdôležitejšia sa udiala 28. októbra roku 1968. Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky bol vydaný ústavný zákon o Česko-slovenskej federácii vyhlásený v zbierke zákonov pod číslom 143/1968 Zb. V Bratislave tak vznikol Pluk čestnej stráže s pôsobnosťou na území Slovenskej federatívnej socialistickej republiky, ktorého prvým veliteľom bol pplk. Ing. Martin Gavalér.
Úlohou pluku bolo zabezpečovanie slávnostných akcií počas príletu a odletu štátnych delegácií, kladenie vencov k pamätníkom na území Slovenska počas štátnych sviatkov a výročí, ale tiež vojenské pohreby. Neoddeliteľnou súčasťou Pluku čestnej stráže bola aj Posádková hudba ministerstva vnútra, ktorá jednotku sprevádzala počas slávnostných akcií.
