Čo má pre vás v živote najväčšiu cenu?
Vernosť a pokora.
A čo peniaze? Taká triviálna, možno prízemná, ale potrebná vec...
Zarábam si na seba od svojich pätnástich, zažila som menové reformy, aj Brusel teraz v rámci pomoci tlačí hŕby papiera, tak ich míňam.
Na čo ste utrácali najviac?
Na oblečenie, cestovanie a svojich blízkych.
Stali ste sa doslova módnou ikonou - a to aj v seniorskom veku. Obliekate sa veľmi moderne, mladistvo... Nestretli ste sa kvôli tomu s občasným nepochopením? Viete - v zmysle sloganu: Chcela stará mladou byť...
Ak sa objavujete v médiách, ste ľahkým terčom. Každý vás posudzuje podľa vlastného vkusu. Vo svojom veku by som sa zrejme mala obliekať ako naše staré mamy, prastaré mamy, praprastaré mamy - celá v čiernom. Jednoducho v našej národnej farbe.
A chceli by ste byť mladá? Koľko rokov by ste chceli mať a prečo?
337. Toľko má postava Emílie Marty z Čapkovej hry Vec Makropulos o dcére rudolfínskeho lekára, ktorý pre cisára objavil elixír mladosti, vyskúšal ho na nej, a tak stále vyzerá na tridsať. A prečo? Nikdy som si tú rolu nezahrala. Asi som na ňu nedozrela.
Nielenže ste vizuálne vyzerali po celý život podstatne mladšie, vy ste boli aj duchom vždy mladá. Čo vás drží dodnes pri veselej mysli?
Tlačovky našej vlády a prenosy z parlamentu.
Sledujete televízne správy?
Radšej lúštim krížovky. Tam na konci sama dospejem k tajničke. V televíznych novinách hneď na začiatku povedia riešenie a zvyšok času mi ordinujú, ako k nemu postupovať.
Nežijeme momentálne dobré časy, pandémia rozdeľuje ľudí, zatvárajú sa divadlá, školy, ekonomika sa zvíja v problémoch... Nehovoríte si niekedy - čoho som sa to dožila?
Dobré časy? Vždy je čosi. Vojna, pohromy, mor, nepriazeň, potopa. Dôležité je, ako ich činorodo naplníte, spríjemníte druhým, dodáte vieru, nádej a nie, že čakáte na zázrak. Zázrak spočíva v ľuďoch.
Zažili ste vojnu, rôzne režimy... Kedy vám bolo najťažšie?
Keď mi zomreli najbližší. Stará mama, rodičia, muž, nedávno najmladšia sestra. Vtedy sa pýtam: Čo tu ešte robím?
Mnohí vaši rovesníci aj mladší kolegovia z divadla už účinkujú v nebeskom divadle. Kto z nich alebo čo vám najviac chýba? Spomínate si na nich občas?
Celá moja slnečná generácia. Budský, Rakovský, Pálka, Haspra, Pietor, Machata, Pántik, Mico Huba, Filčík, Romančík, Jožkovia Sodoma a Kroner... Kam sa dnes podeli sústredenosť, súdržnosť, spolupatričnosť? Pri reprízach často na seba clivo mávame z televíznej obrazovky.
Do nového roka si ľudia dávajú predsavzatia. Robíte to aj vy?
Hej. Tentoraz nepodliehať skepse.
Čo by ste chceli zažiť, prípadne zmeniť v roku 2022?
Toleranciu. Po slovensky znášanlivosť.
S prvým novoročným prípitkom si želáme zdravie, šťastie, úspechy, lásku... Sú tieto priania vo vašom živote naplnené?
My si vždy želáme, aby sme sa o rok znova stretli v rovnakej, prípadne rozšírenej zostave. Naplnené bývajú poháre na ten prípitok.
Čo by ste zaželali čitateľom Nového Času Nedeľa do nového roka?
Otvorené divadlá, kaviarne i svet, lásku k rodnej reči, radosť zo života, pevné nervy a čo najpomalšie zvyšovanie cien.
