Vianoce sú pre nich časom rodiny: Tůma, Cifrová Ostrihoňová a Marcinková si zaspomínali na svoje najkrajšie darčeky

Veronika Cifrová Ostrihoňová (32), moderátorka

Večeru navaria mama a babka

Ako si spomína na svoje detské Vianoce Veronika? „V tom najlepšom. Bol to vždy magický čas, chodievali sme na chatu na Kremnické Bane k mojej babine a dedkovi, býval tam sneh, čo mi dnes nesmierne chýba. Najviac mi utkveli v pamäti Vianoce, keď sme so sestrou dostali kocúra, ktorého sme nazvali Filip, bol to najemotívnejší a dlhodobý darček. Z toho sme sa od šťastia skoro zbláznili a v tú noc sme vôbec nespali,“ hovorí s úsmevom moderátorka, ktorá si myslí, že ich sviatky boli úplne klasické. „Cez deň sme sa postili, čo však znamenalo, že sme jedli babkine famózne tvarohové koláče, takže to zas nebolo také ťažké, išli sme sa prejsť, pozerali sme televízor a potom sa chystala večera. Ešte pred odbaľovaním darčekov sme si zapálili prskavky a zaspievali pri stromčeku koledu, čo robíme dodnes. Keď zazvonil zvonček a my sme uvideli darčeky pod stromčekom, tak vtedy sa začali olympijské hry v rýchlosti zjedenia všetkých chodov večere, aby sme sa k nim čím skôr dostali.“  Listy Ježiškovi písala so sestrou Patríciou. „Aj keď sme už vedeli, komu sú skutočne adresované. Potom sme mali fázu hľadania darčekov, v ktorej som hľadanie organizovala a moja sestra vykonávala manuálnu robotu. Nikdy sme nič nenašli,“ spomína s úsmevom. Pri štedrovečernej večeri nesmelo chýbať požehnanie od babky alebo mamy. „Podľa toho, ktorá ju pripravovala. A inak od stola nesmel vstávať nikto, okrem panej domu.“

Veronika je už mamou dvojročnej Sáry, a tak sú vďaka nej pre ňu tieto sviatky ešte emotívnejšie. „Tento rok to Sára začína už vnímať, teší sa zo stromčeka, výzdoby, svetielok, dobrôt, z pečenia koláčov. Po Mikulášovi sa stále pýta, kedy príde zas, alebo kedy ju bude čakať ďalšie prekvapenie. Na tieto Vianoce sa teda o čosi viac teším, neviem sa dočkať jej reakcií.“ Pre Veroniku aj jej manžela Sajfu je dôležité tráviť Vianoce s rodinou. „Preto sme s našimi rodinami aj pri štedrovečernej večeri, často aj na Silvestra, a verím, že ešte dlho takto budeme. Tráviť Vianoce len v trojici nás vôbec neláka. Sme z väčších rodín, kde sa zážitky zdieľajú a radi spolu trávime čas.“ Večeru pripravuje Veronikina mama s babkou. „My ostatní viac či menej zdarne pomáhame - ja menej - a uvidíme, ako to bude tento rok. Verím, že sa aspoň v úzkom rodinnom kruhu budeme môcť stretnúť. Samozrejme, počas celej pandémie sa správame opatrne a zodpovedne, a nevidím dôvod na tom niečo meniť. Matej inak na Štedrý deň vždy vysiela, takže pár hodín sme bez neho. Tento rok som vďačná, že budem môcť vnímať Vianoce očami našej dcéry.“