„Bývali sme v jednom dome na Leteckej ulici. Ja som sa občas hrala s jej deťmi, a tak ma raz zobrala na korčuliarsku exhibíciu. Keď sa to skončilo, tak sa ma opýtala, či sa mi to páčilo. Hneď som povedala, že áno, a tak ma na druhý deň brala so sebou na štadión, kde mi obula korčule a začala ma trénovať,“ pokračovala v spomienkach trénerka olympijského medailistu Jozefa Sabovčíka a mama hokejistu Vladimíra Búřila.
Ich cesty sa rozišli po tom, čo prešla z kategórie jednotlivcov do kategórie športových dvojíc, kde súťažila s Petrom Bartosiewiczom. „Čo viem, to ma naučila ona,“ pokračovala s dojatím v hlase pridala ešte jeden dôkaz úžasnej pracovitosti a vnútornej sily Hildy Múdrej.
„Po tom jej nešťastnom zranení v osemdesiatke sa dlho trápila. Viac ako rok a pol sa nedokázala riadne hýbať. O to väčšiu radosť som zažila, keď na moje sedemdesiatiny prišla o paličke, ale v spoločnosti známych ľudí na ňu chvíľami pozabudla,“ dodala ešte Agnesa Buřilová s dôvetkom, že to bola jedna najférovejšia a najspravodlivejšia žena na svete.
