Vo štvrtok však umiestnili tabuľku venovanú pamiatke richtára Adama Kalsteina zo Spišskej Belej, ktorý pred 368 rokmi tragicky zahynul pod tatranským končiarom. V limbovom háji pod Popradským plesom sú tabuľky s menami päťsto ľudí, ktorí tragicky zahynuli v najmenších veľhorách sveta.
Nápad zriadiť v Tatrách Symbolický cintorín pochádza z roku 1930 od pražského výtvarníka Otakara Štofla († 60), ktorý Tatry miloval a trávil v nich veľa času. Prvýkrát tu horskí vodcovia pri kaplnke položili veniec na pamiatku mŕtvym 1. novembra 1939 a odvtedy si takto uctievajú pamiatku všetkých obetí. Jednu z prvých tabuliek, ktorú tam osadili, venovali brnianskemu horolezcovi Alfonzovi Frantovi, ktorý zahynul
9. marca 1937 pod lavínou v Smutnej doline.
Rokmi pribudli stovky plôšok s menami obetí. Lenže chýbala spomienka na prvú zaznamenanú obeť najmenších veľhôr. Išlo o spišskobelianskeho richtára a cirkevného inšpektora Adama Kaltsteina, ktorý bol tiež aj náruživým hľadačom pokladov. Jedna takáto výprava sa mu však stala osudnou. Keď išiel na Bujačí vrch pátrať po zlate, zrútil sa do doliny. „Je to prvá zaznamenaná obeť našich veľhôr a je namieste, aby mal svoju pamätnú tabuľu na tomto pietnom mieste. Po 368 rokoch sa dočkal svojho odkazu,“ povedal Milan Vdovjak, amatérsky historik.
