Ako píše The Sun, 26-ročná Casie z Tennessee prišla o manžela Seana len dva a pol roka po tom, čo sa s ním zoznámila. Pár, ktorý sa zosobášil desať mesiacov po zoznámení v roku 2009, bol nerozlučný až do Seanovho smrteľného astmatického záchvatu. V tom momente sa Casie prestal točiť svet. Spočiatku pohodlne nosila Seanov popol pri sebe a brala ho kamkoľvek išla.
Casie v rozhovore pre TLC's „My Strange Addiction“ (v preklade moje čudné úchylky) vysvetľuje: „Beriem svojho manžela všade, do obchodu s potravinami, na nákupy, do kina, najesť sa, kamkoľvek idem. Vždy, keď idem do potravín, kúpim si jedlo, ktoré má rád, keď varím, spravím jedlo, ktoré má rád. Ja to nejem, ale varím pre neho.“ Dodáva, že niektorí ľudia sa jej smejú a myslia si, že to hrá, ale ona to myslí vážne, pretože to je jej manžel.
Casieina závislosť sa však vyhrotila do nebezpečnejšej posadnutosti. „Myslím, že keď som prenášala jeho urnu, čosi sa mi vysypalo a dostalo na ruky,“ prezradila. „Nechcela som si ho utrieť, to je môj manžel, tak som si ho olízla z prstov,“ povedala Casie. Teraz po dvoch mesiacoch dodáva, že nemôže prestať jesť svojho manžela.
„Najprv si olíznem prst a nielenže si ho ponorím, krúžim ním, aby sa mi tam dobre zalepil a potom ho už len zjem. Chutí to ako pokazené vajcia, piesok a brúsny papier, ale túto chuť som si obľúbila. Začalo to tak, že som sa ho nechcela zbaviť a prešlo to k tomu, že som ho zjedla,“ vysvetľuje svoj spôsob stravovania.
„Odkedy môj manžel zomrel, schudla som 19 kíl. V podstate jediné, čo jem, je jeho popol,“ ozrejmila Casie, ktorá jedáva zo Seanovho popola asi 5-6 krát denne. Doteraz zjedla takmer pol kila jeho pozostatkov, takže sa cíti beznádejne vinná. „Keď otvorím urnu, mám pocit šťastia, je to pre mňa ako adrenalín a čím viac jem, tým som vzrušenejšia, kým si neuvedomím, že toho veľa nezostalo. Potom o pár minút neskôr sa cítim hrozne, pretože som to urobila,“ vysvetľuje Casie.
„Cítim sa trápne, zahanbene, znechutená sama sebou, zmätene, šialene - musíš byť naozaj chorý človek, aby si jedol niečí popol,“ dodáva. Seanov popol sa rýchlo míňa. Casie uzatvára celú debatu slovami: „Vedieť, že som už stratila jedno kilo jeho popolu, je naozaj ťažké, pretože sa to čoskoro minie a neviem, či to potom zvládnem. Musím ho prestať jesť, raz som ho stratila, tentoraz to bude moja chyba, že som ho stratila znova."
