Už sme spomínali film Známi neznámi, ktorého nakrúcanie vám vlani znemožnila vážna dopravná nehoda na motorke. Už ste úplne v poriadku?
Áno. Chvíľku to trvalo, pretože predsa len som mal zlomené dva stavce a dlho som ležal. Od začiatku tohto roka som však mal toľko práce, veľa vecí aj v divadle, že som musel byť v pohybe a celkom som to rozchodil.
S motorkami ste skončili?
Áno, aj keď to nie je o tom, že by som sa bál. Vyrastal som pri koňoch a tam je základné pravidlo, že keď spadnete, musíte okamžite nasadnúť a znova ísť. Bol som zvyknutý na to, že aj keď som si zlomil ruku, hneď ma posadili do sedla. Ten návyk mi ostal, pokojne by som jazdil, ale nechcem to urobiť svojej mame. Tá si toho so mnou zažila dosť, aj s našou rodinou vo všeobecnosti, takže už ju nechcem trápiť.
Motorka bola zrejme vaša veľká radosť počas voľných chvíľ. Ako si radosť robíte teraz?
Chodím napríklad na ryby, ten pokoj, prapôvodný pocit z lovu a splynutia s prírodou ma baví. A pokiaľ ide o presúvanie z miesta na miesto, tak som po otcovi okrem tej motorky zdedil aj chrobáka kabriolet. Je to o niečo bezpečnejšie, síce to nemá strechu, ale niečo tam je aspoň okolo mňa. A ide to naozaj dosť pomaly. (smiech)
Vašou veľkou pasiou je zrejme aj vaša kapela TH!S, v ktorej hráte na basgitaru. Je to o čírej radosti, či to čiastočne možno považovať aj za prácu?
Práca je asi silné slovo, ale je pravda, že hráme za honorár, takže určité rysy profesionality to má. Ale je to najmä relax a ventil. Nie je to kapela, ktorá by bola zložená z profesionálnych muzikantov, my sme kamaráti zo základnej školy. Dlho sme hrali len cover verzie a pre kamarátov, no som veľmi rád, že sme sa dopracovali až k CD s vlastnými piesňami. Je to skvelé, lebo čím je človek starší, tým menej ľudí z detstva či zo školy stretáva. Ale my vďaka tomu, že máme kapelu, môžeme spolu tráviť víkendy. Jediné, čo musíme urobiť, je veľký bordel, ožrať sa a ísť domov. To je úžasné spojenie príjemného s užitočným. (smiech)
