V čisto slovenskom projekte ste ešte nehrali. Prečo práve teraz?
Je za tým súhra viacerých okolností. Mal som tu hrať vo filme Známi neznámi, no nevyšlo to, keďže som mal tesne pred natáčaním haváriu. Pol roka nato mi zavolali, či by som u vás nechcel hrať v seriáli a ja som mal pocit, akoby som vám to dlhoval. (smiech) Preto som si povedal, že prečo nie, asi to malo byť takto... Tiež som si hovoril, že by som chcel zažiť natáčanie na Slovensku.
Takže ste nám všetko vynahradili a dokonca vo väčšom rozsahu.
Dalo by sa to tak povedať, dokonca v Pánovi profesorovi hrajú Tomáš Maštalír a Petra Polnišová, s ktorými som sa mal stretnúť práve vo filme Známi neznámi, takže som sa potešil, že sa s nimi aspoň takto uvidím a budem im môcť povedať: Sorry, pokašľal som to.
Vašou hlavnou hereckou partnerkou bude Gabika Marcinková. Ako vám to s ňou zafungovalo?
My sme sa s Gabikou poznali už z minulosti, robili sme spolu dva projekty v Česku. Jednu rozprávku, na ktorú sme obaja radi zabudli, a potom sme sa ešte videli pri natáčaní seriálu Doktor Martin. Preto som sa potešil, že aspoň sa tu mám koho chytiť. Je to fajn. Zo začiatku som si hovoril, že to bude na Slovensku iné, je to predsa len v zahraničí, človek z toho má divný pocit, je nervózny...
S Tomášom Maštalírom sa v jednej scéne pobijete. V mladosti ste robili džudo. Pomohlo?
Úprimne povedané, ak sa pozriete na mňa a na Tomáša, tak je vám jasné, že mne by nepomohol ani čierny opasok v džude. Bol som skôr rád, že som to s ním nejakým spôsobom ustál, i keď on ma možno trošičku šetril... Bál som sa, že to bude náročnejšie, aj keď je pravda, že ma po tej scéne ešte dva dni boleli ruky. Po tej nehode som totiž ešte veľa necvičil a som skôr rád, že držím pohromade.
V posledných rokoch si vás spájame najmä s filmami o Márii Terézii, kde hráte jednu z hlavných postáv, jej manžela Františka I. V tretej časti to s ním potiahnete až po jeho smrť v 56 rokoch. Maskéri sa vytrápili?
Áno. Českej koprodukčnej strane sa podaril husársky kúsok, že som to mohol dohrať až do konca, kým herečka stvárňujúca Máriu Teréziu sa menila v každom pokračovaní. Pracoval na mne jeden z najlepších umeleckých maskérov v strednej Európe. Podobnú premenu som podstúpil pred asi desiatimi rokmi a prekvapilo ma, aký technologický posun medzičasom nastal vo filmových maskách. Vyzerajú oveľa reálnejšie a skoro som ich na sebe ani necítil.
Napriek všetkému si vás my Slováci asi najviac spájame s komédiou Snowborďáci. V Česku ste sa z tejto škatuľky už dávno vymanili?
Myslím, že áno a dosť tomu pomohla práve Mária Terézia. Aby sa človek z takejto škatuľky vymanil, je potrebné vyhnať čerta diablom, vytĺcť klin klinom. Musí prísť iná výrazná úloha. Chcem však povedať, že hoci ma to nejakú dobu štvalo, tak postupne som sa s tým vnútorne viac zmieril a som za to rád, lebo nie každý herec má to šťastie, že dostane takúto výraznú rolu. Na úspech by sa človek nemal sťažovať. Som rád, že sa nám podarilo natočiť niečo, čo v ľuďoch zostalo.
