Covidu napriek
Jedna vec je sen, druhá je už samotná realizácia. Prípravy napodiv neboli až také náročné, ako by sa mohlo zdať. Výhodou pre Michalovčana bolo, že si cestu plánoval len v obrysoch, keďže pandémia výrazne zasahovala do všetkých jeho cestovateľských plánov. Aby sa vyhol nutnosti vybavovať víza, rozvrhol si cestu cez Pobaltie, ktoré otvorilo svoje hranice až tesne pred jeho výpravou.
Prvým krokom bolo stihnúť kompletne sa zaočkovať, čo zvládol ešte začiatkom leta. Druhým, skutočne kľúčovým bodom bola príprava motorky na mimoriadne dlhú cestu. Motor prešiel kompletnou generálkou, napriek tomu práve prípadné poruchy boli najväčším strašiakom a Jánovi sa rozhodne nevyhli, dokonca v tých najnevhodnejších chvíľach.
Na Pioniera nasadol 3. júla s mottom, že sa všetko nejako vyrieši s dobrým koncom. Ako sa neskôr neraz ukázalo, práve tento prístup mladému cestovateľovi veľmi pomohol. Prvou zastávkou bol zjazd Pionierov v Ivachnovej. Už prvá etapa ukázala nutnosť niektorých úprav na motorke. Ďalší deň priniesol cestu do Poľska cez Krakov. Následná cesta do Varšavy bola poznačená defektom na zadnom kolese. Prvú z mnohých nocí tentoraz strávil pod širákom na lavičke pri jednom z jazier za hlavným mestom Poľska.
Noci bez tmy
Nasledovala cesta do Litvy a prechod do nového časového pásma. Jazda krajinou predstavovala neustály boj s kamiónmi, cestu mu však spríjemňovali stretnutia s inými motorkármi i spoločné kempovanie. Ďalšou krajinou po ceste bolo Estónsko. Skúsenosť s polárnym dňom nebola až taká príjemná, keďže v noci ani po západe slnka tma neprichádza, čo výrazne človeku narúša spánkový režim.
Výprava sa pre mladého dobrodruha takmer skončila predčasne už deviaty deň. V Tallinne bolo potrebné nastúpiť na trajekt do Fínska, na vstup však bol potrebný súhlas dospelého. Jánovi nakoniec pomohli nemeckí turisti, ktorí si zvolili rovnaký cieľ cesty – mys Nordkapp – a mali preto úplné pochopenie pre jeho sen. Nasledovali Helsinki i Lahti s miestnym múzeom motocyklov. Prekvapením boli dve vystavené Jawy.
