V princípe však proti vstupu do politiky nič nemáte?
Zaujímavé je, že som vyštudovaný politológ. Na vysokú som sa hlásil tesne po Nežnej revolúcii. Tento odbor som si vybral, lebo som vtedy veril, že politika tu bude pre ľudí. Ešte som ani nedoštudoval a už sa mi to znechutilo. Rýchlo som zistil, že politika je všade tam, kde nemá čo robiť. Toľko k tejto téme...
Ako sa vo svojich 46 rokoch dívate na toho 21-ročného chlapca a jeho začiatky na obrazovke?
V období, keď som v Televíznych novinách pokrýval kriminálne témy, tak to v podsvetí vrelo. Štát si tu porciovali mafiáni, politici buď boli neschopní, alebo boli v ich područí. Nebolo týždňa, keď by nedošlo k nejakej streľbe, násilným činom. Ja som sa v tom ako novinár stále pohyboval a som veľmi prekvapený a vďačný za to, že sa mi nič vážnejšie nestalo. Určite ma chránila aj popularita a dôvera ľudí. Bol vtedy vo mne mladícky fanatizmus, mal som v sebe ideály, veril som, že zmeníme Slovensko. Hranica pudu sebazáchovy bola posunutá, hrozby a riziká som nevnímal tak, ako by som ich vyhodnotil dnes. Sám sebe sa s odstupom času čudujem, keď si pozerám staré reportáže. Vedeli sme sa ako kolegovia podržať navzájom, pomáhali nám aj diváci. Dnes to už môžem povedať - pomáhali nám rádioamatéri, ktorí nás vybavili vysielačkami, aby sme sa vedeli zariadiť, pretože nás sledovala Slovenská informačná služba. Na sedadle vedľa seba som mal vysielačku, bola naladená na frekvencie tajnej služby a presne som vedel, či ma sledujú alebo nie. Výraz púpava znamená vpravo, krížna bola križovatka, ľalia znamená vľavo. Naučil som sa ich slang. Nikto to vtedy ani doteraz neriešil, nikto za to nebol potrestaný, bolo to absurdné. Bojovali sme proti mafii a SIS, ktorá bola zriadená na to, aby chránila slušných občanov, sledovala nás. Zastrašovali nás, sledovali nás z Markízy domov. Medzi Vrakuňou a Ružinovom ma vytláčali z cesty. Jeden z mafiánskych bossov ma vtedy svojimi chlapcami uniesol do svojho sídla v bratislavských mraziarňach, lebo mi chcel vysvetliť, ako mu moje reportáže o neúspešných atentátoch na neho kazia biznis. Iný večer sa mi iná skupinka podsvetia nahlásila na návštevu priamo do bytu. Musel som ujsť a ukryť sa u známych. A jeden večer som si po návrate domov našiel na rohožke odrezanú hlavu mačky... Bolo mi však jasné, že keby som len raz cúvol, môžem to zavesiť na klinec, zatlačili by ma do kúta.
