Nevykúpia sa!
Pozostalí majú vo zvyku vkladať do rakvy rôzne predmety, ktoré mal nebožtík rád. Svojou štedrosťou sú známi olaskí Rómovia schopní priložiť množstvo zlata a zasypať zosnulého v rakve aj 50 000 eurami. „Nevykúpia sa,“ konštatuje stroho obradník Kurák. „Výkupné je náš život, to, ako sme ho prežili, naše činy.“
Keďže má vzťah k historickým artefaktom, niekoľkým rodinám zachránil veľké cennosti. „Prišla rodina, toto chceme dať babke. Okrem fotiek, ruženca a Biblie tam bol zvláštny zvitok. Pýtam sa môžem? Tak som ho roztvoril a čo nevidím? Sobášny list z Ríma, z roku 1916 či 1918 s podpisom pápeža. Tak som sa spýtal: Vy máte originálny podpis pápeža a chcete ho dať babke zhniť do hrobu? Pani, pri všetkej úcte, zoberte si ho domov, zarámujte ho a môžete celému svetu ukazovať to, čo tu asi nik iný nemá,“ spomína. „Raz chceli do truhly vložiť hrubú, v koži viazanú knihu s kovovým tepaním, mohla mať minimálne 200 rokov. Chceli ju tam preto, lebo vraj babka ju celý život čítala. Hovorím, nerobte to, babka to už čítať nebude, ale keď si ju necháte vy, budete mať vzácnu rodinnú pamiatku. Počúvli ma.“
Duchovia sú všade
Ešte jednu vec si Marcel z Detvy odniesol. Schopnosť vidieť duše mŕtvych. Zjavujú sa mu väčšinou po jeho pravej strane, ale domov si ich vraj nenosí. „Mám to od 12-ich rokov. Stalo sa mi čosi, čo hraničilo so životom a smrťou, a vtedy sa mi to udialo,“ nechce konkretizovať. „Doma a ešte aj v Bratislave sa mi bežne stávalo, že som ostal ležať na zemi. Niečo na mne ležalo, nemohol som sa pohnúť.“ Pre Marcela nie je nič neobvyklé, keď vidí počas obradu zosnulého na vlastnom pohrebe. „Chodia vždy, prídu sa rozlúčiť. V krematóriu pri peciach som ich však videl najviac,“ poznamená a pokračuje: „Aj v meste ich vídam, všade. Majú viac foriem. Niektorí sa mi len mihnú, iným vidím celú postavu. Keď prídem k niekomu takému, ostanem úplne drevený. Neviete si predstaviť, ako to na človeka zatlačí; ako keby vás chcelo niečo zadupať do zeme. To sú duše, ktoré kričia a volajú o pomoc a nemajú to inak ako povedať,“ vysvetľuje. Báť sa ich, pokiaľ nie sú agresívne, vraj netreba.
