Pochádza zo šľachtickej rodiny a tak aj býva. Televízor nemá, po večeroch vyrába šperky a telefonuje s pozostalými. Ročne pochová 700 ľudí. Medzi nimi exprezidenta Michala Kováča († 86), právnika Ernesta Valka († 57), exprimátora Milana Ftáčnika († 64), herca Jozefa Adamoviča († 74), ako aj dve tínedžerky, ktoré zahynuli pod kolesami vlaku kvôli selfie.
Funkciu hlavného ceremoniára má iba hlavné mesto. Marcel Kurák do nej nastúpil v roku 2011. „Tam spadali najmä oficiality počas prijímania zahraničných návštev, napríklad v Prezidentskom paláci. Koho kam usadiť podľa funkcií, to je o protokole. Ceremónií ubudlo, návštevy sa teraz robia v úzkom kruhu a pochybujem, že sa k nim ešte vrátim. Zistili, že pohrebným obradom sa venujem naplno.“ Za prácu, ktorá ho plne vyťažuje, vďačí svojmu pôvodu a rodnému mestu, kde s organom a s občianskymi obradmi začínal.
Fotogaléria
7
fotiek v galérii
Španielska výchova v Detve
Marcel je Kurák po otcovi, šľachtic Kamenský po starom otcovi z maminej strany. „Prví Kamenskí sem prišli z cárskeho Ruska, od Petrohradu, pred I. svetovou vojnou. Bola to rodina generálov, náš predok vyhral veľkú vojnu pre cára Petra I.,“ vysvetľuje. A ako sa ocitli v Detve? Jeho praprastarí rodičia hľadali bezpečné miesto pre rodinu a prišli sem cez Ukrajinu. Prastarého otca Kamenského zabili vo vojne, jeho žena ostala sama s tromi deťmi. „Stručne povedané, moja mama, ako potomok Kamenských sa vydala za Kuráka, ale meno po meči ostáva; mama je prvorodená Kamenská a po nej som prvorodený ja. Keby sa mala prebrať nejaká štafeta, to meno ide na mňa,“ vysvetľuje. Majetky nemajú, všetky ostali v Rusku, kam sa chystá, len covid mu skrížil plány. Už je aj zaočkovaný, ako inak, Sputnikom. „Šľachtické rody vychovávali podľa veľmi prísnej španielskej etikety - toto smieš, toto nie, toto sa patrí, toto sa nepatrí. Moja mama ma takto ,cepovala‘ celý život.“ A to bol veľmi dobrý základ pre to, čo robí dodnes, vrátane jeho snahy naučiť sa skrotiť organ. „Hudba ma vždy bavila, veď aristokrati sedeli za klavírom často. My sme klavír nemali, do súboru ma nevzali, tak som zamieril do kostola.“
Ultimátum sestry Františky
Na organe tam vtedy hrávala rehoľná sestra Františka. „Sem-tam som jej na tie klávesy ťukol,“ spomína. „Jedného dňa ma vyšikovala hore k organu, rok ma učila, ale veľmi mi to nešlo, nemal som základy.“ Keď odchádzala na misiu do Rumunska, Marcel mal 12 rokov. Povedala mu: Teraz sa rozhodni! Buď budeš pokračovať a venovať sa tomu, alebo choď od toho! Učil sa sám, neskôr v hudobnej škole a na konzervatóriu v Bratislave. Spev študoval na VŠMU u Vlasty Hudecovej, známymi žiakmi ktorej sú operná speváčka Ľubica Vargicová, Miroslav Dvorský a Marcelov spolužiak Filip Tůma. „Detva mi dala dobrý základ do života, aby som sa nestratil, a teraz v tom pokračujem.“
