V Iráne je vyše 59 milióna oprávnených voličov. Konečné sčítanie hlasov ukázalo, že na prezidentských voľbách sa zúčastnilo iba 48,8 percenta z nich. Ide o najnižšiu účasť na iránskych voľbách od islamskej revolúcie z roku 1979, odkedy sa vo voľbách pravidelne zúčastňovalo viac ako 50 percent voličov. Počas posledných prezidentských volieb v roku 2016 prišlo odovzdať hlas 62% oprávnených voličov.
Ebráhím Raísí získal vo voľbách 17,9 milióna hlasov, čo predstavuje takmer 62 percent hlasov. Jeho víťazstvo bolo avizované už skôr, keď mal po sčítaní veľkej časti hlasov výrazný náskok pred svojimi súpermi.
Bývalý veliteľ Revolučných gárd Mohsen Rezáí získal 3,4 milióna hlasov a jediný umiernený kandidát Abdolnáser Hemmatí dostal 2,4 milióna. Štvrtý uchádzač, konzervatívny poslanec Amírhosejn Kázízáde Hášemí, mal približne milión hlasov, vyplýva z oznámenia volebného úradu ministerstva vnútra.
Novozvolený iránsky prezident zastáva hlboko konzervatívne názory na mnohé spoločenské otázky vrátane úlohy žien vo verejnom živote, píše DPA. Opozícia a skupiny na ochranu ľudských práv ho obviňujú, že chce obmedziť spoločenské slobody, využívanie internetu i práva žien. Kritici mu tiež pripisujú spoluzodpovednosť za väznenie i popravy viacerých iránskych disidentov v roku 1988, keď bol zástupcom generálneho prokurátora. Vláda USA naňho uvalila sankcie za vtedajšiu "čistku", Raísí však obvinenia z účasti na nej opakovane poprel, a to viackrát aj počas tohtoročnej predvolebnej kampane.
