O post prezidenta tak v piatok 18. júna zabojujú iba štyria kandidáti, pričom favoritom je konzervatívny šéf iránskej justície Ebráhím Raísí, informuje agentúra AFP. Raísí (60) je považovaný za blízkeho spolupracovníka iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího.
Konzervatívec Alírezá Zákání svoju kandidatúru na prezidentský úrad stiahol v stredu ráno, len pár hodín po tom, čo tak spravil aj pro-reformný politik a bývalý viceprezident Mohsen Mehralízáde, píše AFP s odvolaním sa na iránske médiá.
Odchod Mehralízádeho znamená, že v boji o prezidentský úrad zostáva už len jediný reformista - bývalý guvernér iránskej národnej banky Abdolnáser Hemmatí. Ten nedávno varoval, že pokiaľ vo voľbách vyhrá niektorý z jeho ultrakonzervatívnych súperov, bude Irán čeliť ďalším ekonomickým sankciám.
Popoludní z boja o prezidentské kreslo odstúpil aj ďalší konzervatívny kandidát Saíd Džalílí, ktorý následne apeloval na voličov, aby hlasovali za Raísího. Stiahnutie kandidatúry na poslednú chvíľu nie je v Iráne ničím výnimočným, píše AFP. Podľa tejto agentúry tak kandidáti často robia výmenou za prísľub funkcie v novej vláde zo strany volebného favorita.
Dosluhujúci prezident Hasan Rúhání, ktorý je považovaný za relatívne umierneného politika, už v prezidentských voľbách kandidovať nemohol, keďže je v tejto funkcii už druhé po sebe nasledujúce obdobie.
Pôvodne sa do prezidentských volieb zaregistrovalo takmer 600 uchádzačov, z toho 40 žien. Rada strážcov, najvyšší orgán pre dohľad nad dodržiavaním iránskej ústavy, však následne schválila len kandidatúru siedmich uchádzačov o post nového iránskeho prezidenta, pričom údajne odmietla väčšinu reformných a umiernených kandidátov.
Táto konzervatívna rada, zložená z 12 klerikov a právnikov, ktorá je už roky predmetom kritiky pre svoj nedemokratický prístup, je zodpovedná za to, aby boli prezidentskí kandidáti ideologicky vhodní a lojálni.
