Vraj rada renovujete starý nábytok. Čo s ním potom?
Áno, to je moja záľuba, ale žiaľ, bývam v Prahe v malom byte a nemám na to priestor. Takže väčšinou rekonštruujem niečo u rodičov doma, starý nábytok, ktorý potom putuje napríklad na chatu a ja sa tam z neho vytešujem. Alebo mením vzhľad aj novému nábytku, ktorý sa mi proste nepáči a chcem, aby vyzeral inak. A keď kamaráti potrebujú niečo opraviť, vybrúsiť, natrieť, hneď sa toho chytám. Je to pre mňa skvelý relax.
Dávate súkromné hodiny spevu. Aká ste učiteľka? Prísna?
Snažím sa hlavne ľudí, ktorí prídu, motivovať, aby mali chuť na sebe pracovať a povzbudzovať ich, keď sa im čokoľvek podarí, alebo aj keď sa im nedarí. Vyzdvihovať ich silné stránky a poukazovať na ich originalitu. Prísna nie som, skôr kamarátska, snáď. Ale mám isté zásady, ktorých sa pri učení držím a neupustím z nich. U mňa na hodinách nie je jednoducho čas na oddych. Sama som prešla niekoľkými pedagógmi spevu a stále aj chodím na spev k pani profesorke Mirke Marečkovej. Som si vedomá toho, že dobrý učiteľ spevu, s ktorým si sadnete aj ľudsky, nielen „pracovne“, je alfa a omega pre speváka.
V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že divadlo vás baví a ide vám lepšie než natáčanie. Vraj ste sa v seriáloch Búrlivé víno a Horúca krv pred kamerou necítili veľmi komfortne. Ako to máte teraz s tým komfortom?
Na javisku som od svojich šestnástich rokov, takže sa tam cítim ako ryba vo vode. Mám za sebou dvanásť rokov hrania a veľa inscenácií. Keď som točila Búrlivé víno a Horúcu krv, neboli to veľké roly a veľmi som sa tam neohriala, takže som ten komfort nestihla získať. Dnes je to trochu iné, samozrejme, asi nedoženiem dvanásťročnú prax na javisku tak rýchlo aj pred kamerou, ale človek sa mení a s tým prichádzajú aj iné pocity a dnes sa pred kamerou cítim výborne.
V Oteckoch ste hneď dvojnásobná mama. V realite sa ešte na vlastné potomstvo necítite?
Zatiaľ to na mňa neprišlo. Ale musím sa priznať, že Anička a Zoe sú také milé dievčatká, že mi neraz napadlo, aké by to bolo fajn mať také vlastné a rovno aj také „veľkáčky“.
