V našich veľhorách sa vyskytuje skutočný unikát. Žiabronôžka arktická sa pritom nevyskytuje nikde inde na Slovensku, len v oblastiach vzdialených tisícky kilometrov od nás - v Škandinávii, na Sibíri či v Grónsku.
„Ide o naozajstnú raritu. Každý takýto samostatný a ojedinelý výskyt živočícha je z prírodovedeckého pohľadu veľmi zaujímavý,“ povedal prírodovedec Vlado Toporcer. Vzdialenými príbuznými žiabronôžky sú napríklad raky, pripomína ich aj svojou stavbou tela. Narastá však len do veľkosti 1,2 až 1,5 cm. Týmto tvorom sa v plese vo Furkotskej doline darí napriek tomu, že jazero v zime celkom zamrzne. Žiabronôžka žije len 4 - 6 mesiacov, potom celá populácia vyhynie.
Ešte pred vyhynutím - na jeseň - však nakladie do bahna a nánosov na dne plesa vajíčka. Tie dobre znášajú chlad aj čiastočne vyschnuté nánosy. Vydržia v zamrznutom jazere až do jari, keď sa vyliahne nová generácia. Tieto živočíchy boli vo Vysokých Tatrách objavené v roku 1934. V jednom kubickom metri vody ich žije približne šesťdesiat. Kedysi ich pozorovali aj v jednom z plies na poľskej strane Tatier, ale zrejme už vyhynuli, lebo od roku 1968, po zarybnení jazera pstruhmi, ich nikto viac nevidel.
Žiabronôžka arktická
Potravu si hľadá na dne plesa, kde sa pohybuje plávaním naznak. Kmitaním nožičiek si zároveň zabezpečuje prúdenie okysličenej vody okolo povrchu tela, ktorým prijíma rozpustený kyslík. K životu potrebuje čistú vodu bez ílovitých a humusových častíc, ktoré by zanášali jej dýchacie orgány.
