Po tom, ako sa na verejnosti prevalila informácia, že zadlženej krajine ponúka rady, ju chcú slovenskí politici čo najskôr stiahnuť z funkcie.
Anna Bubeníková je jednou z hlavných postáv dokumentu Gorila. Ten opisuje vzťahy medzi niektorými slovenskými politikmi, vplyvnými podnikateľmi a štátnymi úradníkmi. V materiáli, ktorého pravosť nikto nepotvrdil, sa píše aj o spôsobe privatizácie a províziách. Na základe podozrení prišla v januári Bubeníková o stoličku šéfky Fondu národného majetku (FNM). Aj napriek nesúhlasu ministrov za SDKÚ ju vtedy odvolala vláda. No Bubeníková už v tom čase pôsobila ako členka medzinárodného tímu, ktorý má gréckej vláde radiť pri privatizácii. Dokonca tým vyzdvihoval jej kvality aj Ivan Mikloš.
Bubeníkovej „grécka“ kariéra sa môže čoskoro skončiť. Šéf parlamentu Pavol Paška vyhlásil, že je namieste, aby sa verejnosť pýtala na to, či má morálne právo vystupovať ako reprezentantka Slovenska v komisii. „Nepoznám ten mechanizmus, predpokladám však, že jej nominácia vyšla ešte z predchádzajúcej vlády a z jej veľmi úzkych vzťahov najmä s Ivanom Miklošom, bývalým ministrom financií. Budem sa informovať u pána premiéra, či je to nominácia štátu, vlády, alebo je to len individuálna nominácia, dajme tomu súkromného finančného sektora, v ktorom pôsobila. Podľa toho budeme, samozrejme, hľadať možnosti, ako to ovplyvniť,“ uviedol Paška.
Ako sa však Bubeníková do funkcie dostala a kto ju navrhol? „Podľa našich zistení ide o nomináciu bývalého ministra financií Ivana Mikloša z júla 2011, ktorý cez vtedajšieho zástupcu Slovenskej republiky v pracovnej skupine EUROGROUP Martina Bruncka odporučil Annu Bubeníkovú do funkcie poradcu rady gréckeho privatizačného fondu. Procedúra nominácie neprebiehala na úrovni vlády ani Národnej rady,“ reagovalo ministerstvo financií. Nový Čas sa pokúšal včera získať stanovisko Bubeníkovej aj Mikloša, no ani jeden z nich nedvíhal telefón. Nezodpovedaných však ostáva ešte niekoľko otázok. Jednou z nich je napríklad tá, koľko Bubeníková za svoje služby berie.
