Príbehy najznámejšieho slovenského zberateľa rozprávok Pavla Dobšinského sú plné bratovrážd, odťatých častí tela či kanibalizmu. Dobšinského brutalitu, bizarnosť a tajomnosť chcú mladí umelci ukázať prostredníctvom netradičných moderných animácií. Film by sa mal v kinách objaviť asi o tri roky.
Na tvorbe filmu z Dobšinského rozprávok sa podieľa aj mladá slovenská animátorka a dizajnérka Alica Gurínová (26). V minulosti nakrútila niekoľko krátkych animovaných filmov a už piaty rok organizuje medzinárodný festival animovaného filmu Fest Anča.
Práve na minuloročnom festivale vznikla myšlienka celovečerného animovaného poviedkového filmu zloženého z Dobšinského rozprávok. „Ide o spoluprácu tvorcov animovaného filmu mojej generácie. Pustili sme sa do toho hlavne preto, lebo na Slovensku sa zatiaľ nič podobné nevytvorilo,“ hovorí Alica. Na tvorbe filmu sa podieľa osem animátorov a osem scenáristov. Jeden animátor pracuje na jednom konkrétnom príbehu. „Každý z nás si vybral rozprávku, na ktorej chce pracovať,“ opisuje prácu.
Bábky aj 3D
Každý príbeh bude vyzerať inak. V celovečernom filme tak divák uvidí príbehy kreslené klasickou animáciou, bábkovú animáciu, 3D animáciu, ale aj príbeh vytvorený špeciálnou technikou, ktorá obrázky generuje z kódov. „Najťažšou úlohou bude prepojiť týchto osem samostatných príbehov. Musíme sa o príbehoch veľa baviť, aby film ako celok vyzeral dobre,“ vysvetľuje animátorka.
Skôr, ako si tvorcovia vybrali príbeh, ktorý chcú spracovať, museli prelúskať jednotlivé Dobšinského rozprávky. „Čítala som dosť veľa rozprávok, kým som si vybrala tú svoju. To bola taká príjemná úloha na úvod, prečítať si všetky rozprávky a bližšie sa oboznámiť s Dobšinského tvorbou,“ spomína Alica, ktorá pracuje na animovanej verzii rozprávky Slncový kôň. „Budem pracovať hlavne s motívom svetlo verzus tma. Dejú sa tam rôzne bizarné veci, ešte bizarnejšie sme to spracovali. Bude sa na čo pozerať,“ hovorí s úsmevom. Podľa nej sa diváci majú tešiť hlavne na netradičné spracovanie príbehov: „Rozprávky sme si pretvorili na vlastný obraz. Je to taký modernejší Dobšinský. Zachovali sme však hlavnú pointu každého príbehu.“ Okrem Slncového koňa diváci vo filme uvidia napríklad aj rozprávky Traja zhavranelí bratia, Lomidrevo, Hadogašpar či Kráľ času.
Bizarnosť
Dobšinského rozprávky sú známe aj tým, že sa vôbec nevyhýbajú tým najväčším brutalitám. V príbehoch sa totiž bežne stretávame s vraždami, varením a konzumovaním rôznych častí ľudského tela alebo rôznymi podobami mučenia. „Dobšinský má veľmi bizarné príbehy. Všetky jeho bizarnosti zobrazujeme v plnej miere. Snažíme sa to však pretaviť do súčasnej podoby, aby sa dnešný človek necítil tak, že pozerá rozprávku spred sto rokov,“ hovorí jedna z autoriek. Napriek tomu, že spojenie rozprávkového žánru a techniky animácie evokuje film pre deti, nebude to tak. „Chceme sa zamerať na širokú verejnosť. Máme ambíciu osloviť klasického kinového diváka. Ak tvorba príbehov, ale aj financovanie projektu pôjdu hladko, tak film by mohol byť hotový do troch rokov. Stať sa však môže hocičo,“ dodáva Alica.
Drsný Dobšinský"Milá kráľovná ostala samodruhá, a keď prišiel čas, porodila jarabého hada. Tu bol veľký smútok a kráľovná plakala deň i noc; ale čože bolo robiť? Musela toho svojho syna vlastnými prsami nadájať.“ (Hadogašpar)
"Vtom jeden z dvanástich pochytil milého boháča, trhal ho nemilosrdne a podal ho druhému; druhý ho ešte horšie ponamietal a hodil ho tretiemu, tretí štvrtému, štvrtý piatemu, piaty šiestemu, a tak rad-radom až do posledného, a posledný, keď ho dobre potrhal, ponamietal, hodil ho tomu starému človekovi. Tento ho schytil, mäso z neho driapal a jedol...“ (Kráľ času)
"Hneď šiel Lomidrevo barany rezať, a keď narezal sto, pokládol do sudov. Potom i toľko bočiek vody naložil na vtáka, a tak leteli von. Vtákovi neústavne plameň z pyska vyblkoval... Len tu už pri samom vrchu zabrčkne sa mu taký plameň z úst, aký nikdy predtým, a Lomidrevo už mäsa nemal. Skoro vychytil nôž spoza pása, vyrezal si spod kolena kus mäsa a to hodil vtákovi. Tak sa na vrch dostal.“ (Lomidrevo)
Alica Gurínová (26)
Je dizajnérka, ilustrátorka a animátorka. Pochádza z Piešťan. S výtvarnou tvorbou sa dostala prvý raz do kontaktu na Základnej umeleckej škole. Študovala animáciu na Strednej umeleckej škole animovanej tvorby a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa ilustrácii, animácii či dizajnu úžitkových predmetov. Je jednou zo zakladajúcich členov slovenského festivalu animovaných filmov Fest Anča.
