Za dažďa či úpeku spolu prešli tri európske štáty. Zvládli to za viac ako tri mesiace. Napokon šťastní dorazili na ranč do Stupavy. Počas cesty sa im nevyhli ani nebezpečné situácie.
Už začiatok príbehu Petry a jej Moma je nezvyčajný. Koníka dostala ako odmenu za svoju prácu, a za každú cenu si ho chcela doviesť domov. „Najlacnejším aj najjednoduchším spôsobom bolo ísť pešo; naša púť začala na holandsko-nemeckých hraniciach,“ spomína milovníčka koní Petra. Denne prešli okolo 20 až 25 kilometrov a postupne putovali Nemeckom, Českom a Slovenskom.
Hoci má na cestu najmä krásne spomienky, občas to vyzeralo hrozivo. „V Nemecku sme zažili veľmi silné búrky. Keď sme neskôr prechádzali Vltavou, strhol ma prúd a vyzeralo to už veľmi zle. Našťastie som sa však chytila Moma, a to ma zachránilo,“ spomína Petra. Cestu zvládla bez vážnejších zdravotných komplikácií. „Prespávali sme rôzne, niekedy aj pod holým nebom, inokedy som zaklopala na dvere a poprosila o nocľah,“ dodáva mladá žena.
Počas púte jej najviac prekvapení priniesli ľudia. „Prechádzali sme najmä menšími dedinami, ľudia sa mi stále prihovárali, mala som problém byť sama,“ smeje sa Petra. Koník Momo jej bol verným spoločníkom, na chrbte počas cesty niesol potrebnú batožinu. Z jej návratu mali najväčšiu radosť rodičia. Petra svoju cestu, ktorá zároveň slúžila na propagáciu hipoterapie, uskutočnila za pomoci Rotary Clubu.
