Mnohí pozorovali a fotili ružový superspln. Mesiac bol po dlhšom čase najbližšie k Zemi, no doružova sfarbený nebol. Toto pomenovanie súvisí s niečím iným. Môže zaň rastlinka flox šidlolistý.
Aprílový superspln bol druhým najväčším v tomto roku. Mesiac sa dostal do blízkosti perigea, čiže najmenšej vzdialenosti od Zeme, čím na oblohe pôsobil o niečo väčší. Priblížil sa k Zemi len na vzdialenosť 357 370 km. „Keď je najbližšie a zároveň jej spln, nazýva sa to superspln, alebo ružový supermesiac,“ uviedol Pavol Rapavý, riaditeľ hvezdárne v Rimavskej Sobote.
Reálne bol Mesiac, ktorý nemá kruhovú dráhu okolo Zeme, ale eliptickú, o 14 % väčší a 30 % jasnejší ako zvyčajne. Prívlastok ružový však nedostal podľa farby. „Aj keď sa pri východe a západe Mesiac a Slnko môžu zdať sfarbené do ružova alebo červena, pretože červená farba najlepšie prechádza atmosférou,“ doplnil Rapavý s tým, že ružový superspln dostal meno od farmárov po rastline flox šidlolistý, ktorá rastie na východe USA a na jar jej kvitnú fialové a sýtoružové listy.
Čoskoro nás však čaká ešte lepší superspln – kvetový, ktorý sa objaví 26. mája o štvrtej ráno, keď od nás bude Mesiac vzdialený 357 300 km. Na Slovensku tak mnohí neváhali a vytiahli fotoaparáty, aby si tento jav zvečnili.
Supermesiac
Prvýkrát jav známy ako superspln opísal astrológ Richard Nolle v roku 1979. Supermesiac „definoval“ ako nov alebo spln, ktorý nastáva vo vzdialenosti menšej alebo rovnajúcej sa 90 % jeho najmenšej vzdialenosti od Zeme na danej obežnej dráhe.
