Hovorili vám rodičia do výberu partnerov?
Nehovorili, práve naopak. Ale vždy sa mi snažili poradiť a boli vždy nápomocní. Vždy som brala do úvahy rady svojich rodičov, lebo keď som niekedy išla svojou vlastnou cestou, aj tak som im po nejakom čase dala za pravdu. Je to iná generácia, majú skúsenosti, a preto si rada nechám poradiť od starších a skúsenejších. Sme pohodová rodina, ktorá vždy drží pokope. Aj keď som si myslela, že takýto úžasný vzťah s rodičmi má úplne každý, nie je to tak. Som za to nesmierne vďačná.
Nechýba vám sláva a lesk televíznej obrazovky?
Vôbec. O tomto som mala veľké diskusie s manželom Simony Krainovej Karolom Vágnerom, ktorý mi nechcel nikdy veriť, že keď sme sa presťahovali do Ameriky a ja som zrazu bola zo dňa na deň „no name“, tak mi to neprekážalo. Svoju moderátorskú prácu som zavesila na klinec presne v deň, keď sa mala narodiť Salminka... Ešte doobedu som nakrúcala tri reportáže pre Topstar magazín, večer som odišla do pôrodnice a na druhý deň ráno sa Salminka narodila. Zo dňa na deň som vlastne opustila šoubiznis. Hneď po šestonedelí sme sa presťahovali do Ameriky, kde som začala úplne bežný život mamy v domácnosti v cudzej zemi. A vôbec mi ten šoubiznis nechýbal. Samozrejme, je príjemné sa vrátiť do Česka a na Slovensko a vedieť, že keď prídeme do Karlových Varov, dvere máme všade otvorené. To sú milé plusy. Ale zároveň človek musí počítať aj s tým, že príde deň, keď vás už nikto nezavolá. Že prídete do Varov a možno už nebude na vás čakať pozvanie na párty. Všetko je v živote tak, ako má byť. A ku všetkému by sme mali pristupovať s pokorou a úctou. Pozornosť je príjemná - vlastne aj teraz si to užívam. Je to fajn, ale v živote sú dôležité iné veci. Pre mňa je oveľa viac vybehnúť si na pláž s deťmi, skočiť si do vĺn, venovať sa rodine a žiť plnohodnotný život, užívať si ho. To sú pre mňa hodnoty. Teším sa na nové začiatky na Tenerife. S manželom tam plánujeme rozbehnúť plážovú reštauráciu a k tomu si vybudovať malý penzión.
A Tenerife je už posledná štácia?
Netuším, to je otázka skôr pre môjho manžela. Sú ľudia, ktorí nám vyčítajú, že deti neustále menia školy. Ale naše deti sú skvelé v tom, že sú veľmi prispôsobivé, rýchlo sa vedia aklimatizovať a prispôsobiť danej situácii. Nikdy neboli chamtivé a skúpe, v tom sú úžasné. Salma je veľmi bezprostredná, úctivá, všade si ju hneď veľmi obľúbia. Aj Nevko je veľmi šikovný, kreatívny, máme z nich radosť.
Návrat na Slovensko nechystáte?
Veľmi rada sa vraciam do rodnej Žiliny, vždy budem hrdou Slovenkou, ale budem úprimná, nám už tá slovenská mentalita veľmi nevyhovuje. Viem, že je zlá doba, ale mám pocit, že tu si ľudia závidia ešte aj zdravie. Je to smutné. My chceme žiť jednoduchý, plnohodnotný život, preto sme sa rozhodli pre Španielsko. Nepotrebujeme k životu luxusné obchody, drahé reštaurácie, ruch veľkomesta. Potrebujeme k životu pláž, more, slnko, dobré školy a bezpečné miesto pre život a výchovu našich detí. Slobodný priestor na naše aktivity. Ale tiež sa nechcem rúhať, pretože človek nikdy nevie, kde ho vietor zaveje.
Chýba vám predsa len niečo zo Slovenska?
Dnes som si akurát kúpila domácu bryndzu, že spravím halušky. Chýba mi žilinská treska, domáce korbáčiky. Keď nám niekto doniesol Horalku alebo Margotku do Ameriky, bola to oslava. Moji rodičia nosili klobásky, tresky, oštiepky, to bolo niečo.
Ste pozitívny človek. Sú aj chvíle, keď máte všetkého po krk?
Jasné, ako každý človek. Deti ma vedia veľmi nahnevať, keď neposlúchajú. Ľudia sa pýtajú – ty vieš aj kričať? Viem kričať, a veľmi. Viem sa aj nahnevať. A keď na deti nefunguje zvýšený hlas, zakričím tak, že zrazu to všetko doma lieta. Manžela by som zabila niekedy aj tisíckrát za deň, ale to asi každá druhá žena toho svojho.
Čo všetko ste ochotná urobiť, aby ste čo najdhlšie vyzerali dobre?
Riadim sa v živote zásadou, že všetko by malo byť s mierou. Nikdy som sa netajila tým, že si do čela dávam aplikovať botox a už aj kyselinka niekde prebehla, ale vždy chcem, aby som to bola stále ja, aby som sa spoznala v zrkadle. V Amerike to poniektoré žienky preženú. Bolo veľakrát až komické, keď sme prišli do nejakej luxusnej reštaurácie a všetky paničky boli úplne rovnaké, akoby chodili k jednému plastickému chirurgovi. Základ je nič nepreháňať. Áno, mám vráskavý krk, čo mám geneticky po mojej maminke, ale hovorím si - bodaj by som ja mala toľko energie a vyzerala tak fantasticky ako ona vo svojich rokoch. Ale nebojím sa toho. Keď bude treba riešiť viečka, prečo nie? Zatiaľ sa do veľkých zákrokov nepúšťam, ale keď bude treba, nebudem sa brániť.
