Hneď po tom, ako ministerstvo financií zverejnilo zámer zmeniť spôsob výpočtu dane od roku 2022, vyskytli sa správy, že táto výška sa vyšplhá na úroveň tisícov eur. Ministerstvo hovorí, že je taká správa hoax, no započítanie trhovej hodnoty do výpočtu výšky dane nevyvracia. V každom prípade je už teraz jasné, že výška dane sa zmení a reálna cena vášho bytu bude pri nej dôležitá.
Podľa zámeru rezortu Eduarda Hegera sa má od budúceho roka do výšky dane započítať aj trhová hodnota nehnuteľnosti, nielen jej veľkosť vo štvorcových metroch, ako je to dnes. Vytvoriť paniku „pomohol“ sám minister Heger, keď nedávno povedal, že na Slovensku je výnos dane z nehnuteľnosti 0,4 % HDP, kým priemer EÚ je 1,6 % HDP, čiže štyrikrát vyšší. Zároveň povedal, že by sa dane mali platiť podľa reálnej ceny nehnuteľnosti, čo vlády na Slovensku opakujú už dlhé roky.
Výšky dane z nehnuteľností si určujú samé mestá a obce. Samosprávy pri výške dane vychádzajú z metráže nehnuteľnosti. Napríklad v Bratislave je sadzba dane od 0,90 po 1,00 eura za štvorcový meter. Za klasický 3-izbový byt s 80 metrami tak majiteľ zaplatí ročne daň od 72 do 80 eur. V Košiciach sa zase platí za kategóriu bytu, pri byte I. kategórie vyjde daň 1 euro za štvorcový meter, pri bytoch III. kategórie 90 centov.
Ministerstvo po vypuknutí paniky, ktorá vznikla na sociálnej sieti po rozšírení informácie, že daň z nehnuteľnosti sa skokovo zvýši na spomínaných 1,6 percenta z hodnoty nehnuteľnosti. opatrne hovorí, že žiaden konkrétny návrh na svete ešte nie je. „Reforma zdaňovania nehnuteľností na hodnotovom princípe je v súčasnosti vo fáze prípravy,“ uviedol pre Nový Čas hovorca rezortu Pavol Kirinovič, čím potvrdil, že trhová hodnota nehnuteľnosti sa nejakým spôsobom do výpočtu dane predsa len zahrnie. Navyše, aj v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o zavedení dane z nehnuteľnosti na „hodnotovom princípe“.
Ako základ na výpočet dane chce ministerstvo použiť cenovú mapu nehnuteľností, no tú ešte nemá vytvorenú. Dnes s cenovými mapami bežne pracujú realitné spoločnosti či banky pri stanovovaní odhadovej ceny, no ide o ich interné podklady.
Také pokusy tu už boli
Zvýšiť daň z nehnuteľnosti chcel ešte v roku 2013 vtedajší minister financií Peter Kažimír. Vyššia daň sa mala takisto odvíjať od trhových cien. Nakoniec z toho nič nebolo, lebo chýbali presnejšie cenové mapy. Paniku vyvolalo to, že by výrazne stúpla daň majiteľom veľkých domov postavených v 70. či 80. rokoch. Vytvorenie cenových máp môže byť komplikáciou aj teraz, aj keď sa na tom už dlhšie pracuje.
Čo je cenová mapa nehnuteľností
- je to priemerná cena všetkých ponúk v danej lokalite
- cenu však určuje vždy trh, ktorý berie do úvahy oveľa viac kritérií, ako môže mapa poskytnúť
- nehnuteľnosť, ktorá je len o ulicu vedľa, môže byť ocenená aj o 30 % vyššie ako tá vaša, pretože sa na dvore nachádza detské ihrisko, parkovisko, ide o tichšiu lokalitu ďalej od hlavnej cesty a podobne
- cenové mapy neberú do úvahy, koľko máte susedov, ale pritom je rozdiel bývať vo vchode, kde je 60 bytov a kde je len šesť
- problém je aj to, že bytovka môže byť zrekonštruovaná, mať napríklad kamerový systém, veľké pivnice
- každá jedna drobnosť môže zvýšiť/znížiť cenu - napríklad byt môže mať navyše drahú dlažbu či kúpeľňu, priestranný balkón alebo terasu orientovanú do dvora
