Patril totiž slovenskému spisovateľovi a publicistovi Elovi Šándorovi († 55), medzi inými aj autorovi známych príbehov o svákovi Raganovi z Brezovej.
Možno to bol osud. A možno obyčajná náhoda, ktorá zariadila, aby sa v rukách nadšeného zberateľa starých vecí ocitol napohľad nezaujímavý zápisník. Tu niekde sa začal odvíjať príbeh, ktorý sa o čosi neskôr dočkal aj knižného vydania.
„Priateľ Pavel Habáň mi kedysi dávnejšie povedal o mimoriadnom úlovku, ktorý sa mu podaril na ktorejsi burze militárií. Starý, ošúchaný notes bol súčasťou kúpy konvolútu - súboru viacerých vecí, ktoré musel kúpiť ako komplet, ak sa chcel stať majiteľom jedného konkrétneho artefaktu. Až neskôr, keď prezeral i ďalšie, vlastne nechtiac kúpené veci, zistil, že dolu v krabici ležal i starý notes so zápiskami z frontu z I. svetovej vojny,“ opisuje náhodný objav spisovateľ Juraj Hradský.
Nový majiteľ zápisníka Pavel Habáň zistil, že nejde o obyčajný zápisník, ale sú v ňom osobné zápisky spisovateľa a publicistu Ela (Eleméra) Šándora, autora trojzväzkových príbehov o svákovi Raganovi z Brezovej (1927), humoristických poviedok Figliari (1933), satirických kresieb malomestských úradníkov Rozprávky z priečinka (1945) a mnohých ďalších diel.
Pustil sa do čítania zápisníka, čo však nebolo jednoduché. Jeho autor ho písal v rôznych situáciách, či už to boli ťažké podmienky na fronte, v zákopoch, alebo počas presunov vo vlaku, ale aj po vážnom zranení nohy v poľných lazaretoch. Tomu zodpovedá aj písmo - nie vždy úhľadné a čitateľné. Pavel Habáň zápisky rozlúštil a prepísal. V spolupráci s Jurajom Hradským vznikla pútavá knižka. Autori ponechali autenticitu textu, čím bola zvýraznená pôvodná osobitosť a fyzický i duševný stav, v akom sa v tej-ktorej situácii Elo Šándor nachádzal.
K adresátke sa nedostal
Notes Ela Šándora so zápiskami z frontu je konkrétnym dokumentom o jednom ľudskom osude. Vznikol ako potreba uložiť do jeho stránok bezprostredné rozpoloženie mysle, myšlienky, reakcie na rôzne situácie, s ktorými sa nikomu nezveroval. Práve notes mal byť pôvodne sprostredkovateľom medzi ním a dievčinou Marienkou Kľúčovskou z Nového Mesta nad Váhom, pre ktorú ho písal, ale ktorej ho napokon nikdy neodovzdal. Malý, tmavý notes sa stal svedectvom o utrpení, o ktorom sa môžeme šťastnou súhrou náhod dozvedieť práve na stránkach knihy Zápisky z frontu.
Dnes už nie veľmi často sa nám podarí nahliadnuť takmer priamo do vojnového diania. A to najmä, ak ide o I. svetovú vojnu. Vďaka náhode, ktorá predchádzala kúpe nenápadného ošúchaného zápisníka, vďaka autentickej výpovedi osobného príbehu jedného z účastníkov vojny, ktorý si ho zaznamenával do svojho denníka, sa môžeme dozvedieť oveľa viac, ako by sme sa dočítali v bežnej vojnovej literatúre.
„V Zápiskoch z frontu ide o doslovný prepis so zachovaním pôvodného pravopisu i dobového slovosledu. Na niektorých miestach sa text písaný ceruzkou dal čítať len veľmi obtiažne, často s pomocou silnej lupy či analogickým porovnávaním tvarov jednotlivých písmen,“ vraví spisovateľ Hradský. Napokon sa však podarilo rozlúštiť a prepísať aj tie najnečitateľnejšie pasáže a priblížiť tak širokej verejnosti časť životných osudov jedného z priamych účastníkov I. svetovej vojny.
