Upozornil na to Robert Hatala, lekár a profesor internej medicíny. Z pomerne spoľahlivej bariéry sa potom stáva potenciálne ohnisko, ktoré navyše vyvoláva pocit falošnej bezpečnosti.
To môže byť podľa odborníka dôvod, prečo je druhá vlna pandémie masívnejšia napriek tomu, že ľudia nosia rúška poctivejšie, ako počas prvej vlny. "Ponúka sa provokatívne jednoduché konštatovanie - možno aj preto, že rúška nenosíme správne a nerešpektujeme ich limity - najmä nevyhnutnosť používať jedno rúško maximálne jeden deň! Pri súčasnom komunitnom šírení nákazy s vysokým počtom infikovaných to môže byť významný faktor. Je najvyšší čas to napraviť a masívne propagovať základy hygieny nosenia rúšok," zdôraznil Hatala.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala 1. decembra aktualizované usmernenie o používaní rúšok. V dokumente konštatuje, že rúška určené špeciálne na zdravotnícke účely (chirurgické rúška, respirátory) poskytujú niekoľkonásobne vyšší stupeň ochrany ako rúška textilné. Tieto rúška sú jednorazové a certifikované na použitie počas jedného dňa celkovo do osem hodín.
V prostredí mimo zdravotníckych zariadení je však možné používať aj textilné rúška, ktoré by mali byť trojvrstvové a zhotovené z kombinácie rôznych materiálov, napríklad bavlna, hodváb, polyester, pričom tieto nemajú byť elastické. Vonkajšia vrstva rúška by mala odpudzovať vodu. Bavlna by mala mať dostatočnú hustotu tkania. "Predpokladom ich bezpečného používania je však každodenné pranie v teplote 60-90 stupňov Celzia," spresnil Hatala.
Rizikové skupiny, ako seniori, onkologickí či chronicky chorí pacienti, by mali používať len masky na zdravotnícke účely, teda nie textilné. "Všetky osoby pohybujúce sa v zdravotníckych zariadeniach, vrátane pacientov, používajú zásadne rúška na zdravotnícke účely, " dodal Hatala.
Ochranná funkcia rúšok tak zostane len vtedy, ak sa jednorazové rúška používajú len jedenkrát, a keď sa textilné rúška po každom použití vyperú na vyšších teplotách. "Inak sa môžu stať skôr rizikom, ako ochranou," uzavrel Hatala.
