Ani prácu sprievodkyne turistov, ani predcvičovateľky v štúdiu totiž v súčasnej situácii nemôže robiť. Odišla preto za svojou láskou do Dubrovníka a snaží sa nakrúcať pozitívne videá, ktorými motivuje ľudí, aby sa nikdy nevzdávali. Jana bola zvyknutá mať 2 až 3 práce naraz takmer celý život, musela totiž uživiť 3 deti, keďže ich jej manžel opustil. Začiatkom roku 1996 otvorila prvé aerobikové štúdio v Trnave a popritom učila na strednej škole.
„Počas leta však štúdio na seba nezarobilo, a tak som prijala ponuku cestovky a stala sa zo mňa animátorka,“ začína svoje rozprávanie Jana. Od septembra až do polovice mája učila v škole a predcvičovala v štúdiu. Od polovice mája do septembra zase pracovala pre cestovnú kanceláriu. „Vďaka tomu sa mi darilo finančne utiahnuť všetko tak, aby moje deti nepocítili, že majú len jedného rodiča,” hovorí.
Prišla o prácu
Hoci tvrdí, že zostať sama s deťmi nebolo nikdy med lízať, nič ju tak nedokázalo zraziť na kolená ako súčasná koronakríza. Ostala totiž úplne bez príjmu. „Štúdio som musela zatvoriť, poznávacie zájazdy boli zrušené. To, čo som ako pomoc dostala od štátu, mi však nestačilo ani na zaplatenie odvodov a nájmu za štúdio,“ povedala so smútkom v hlase s tým, že aj ťažko ušetrené úspory sa začali pomaly míňať. Tešila sa na leto a dúfala, že sezóna sa predsa len rozbehne. Ale ani to nedopadlo podľa jej predstáv.
„Jún priniesol nádej, že moja práca sprievodkyne v Chorvátsku predsa len bude. Nakoniec však Slováci utekali z hotelov, lebo sa obávali karantény,” hovorí sklamane. Verila, že po návrate na Slovensko sa všetko na dobré obráti a otvorí aspoň štúdio. Tešila sa, že začne so svojimi klientmi cvičiť a tým si aj budovať imunitu. „Nestihli sme. Všetky fitká sa museli zatvoriť. Rovnako všetky poznávacie zájazdy, ktoré som mala sprevádzať, boli zrušené. Opäť som zostala bez práce a príjmu, ale s povinnosťou platiť všetko tak, ako keby som príjem mala,“ uviedla.
Naspäť za láskou
Nádejou a oporou pre ňu bola láska, ktorú si Jana našla pred 11 rokmi. Nikšu, dnes už jej manžela, stretla pri svojej práci sprievodkyne v Dubrovníku a odvtedy pendlovala medzi Trnavou a Dubrovníkom. V tejto situácii sa rozhodla zbaliť kufre a odísť zo Slovenska do jedného z najkrajších miest na svete.
„Byt si na seba zobral syn. Ja som si vzala peniaze zo životnej poistky,“ uviedla Jana s tým, že finančne to nie je ružové ani v Chorvátsku. „Náš apartmán zostal prázdny. Rovnako bola nevyužitá aj práčovňa, ktorú manžel prevádzkuje. Aj on zostal celkom bez príjmu,” opisuje súčasnú situáciu sympatická Trnavčanka, ktorá si však vychutnáva aspoň to, že sa môže každé ráno zobúdzať vedľa svojho manžela.
Pozitívne myslenie
V týchto dňoch sa Jana vzdeláva, číta knihy, ktoré by raz chcela využiť pri sprevádzaní klientov. Chodí na prechádzky, kúpe sa v mori, ktoré malo ešte na začiatku novembra okolo 20 – 21 stupňov. Opatrenia v Chorvátsku nie sú také prísne ako u nás. Otvorené sú kaviarne či reštaurácie a rúška sú povinné len vo vnútorných priestoroch. Zatiaľ netuší, kedy sa vráti na Slovensko. „Rada by som prežila Vianoce v Trnave. Vrátila by som sa aj v tom prípade, ak by som mohla začať pracovať. Zatiaľ sa snažím na sociálnej sieti poskytnúť tým, ktorí ma sledujú, fotografiami či videami pohľad na Chorvátsko z trocha inej strany, ako sú zvyknutí,” uzavrela.
