Je to už 10 rokov, čo vyslala do atmosféry toľko prachu, že veľká časť európskej leteckej dopravy musela byť na celé dni úplne zrušená. Išlo o najväčšiu leteckú odstávku v Európe od konca druhej svetovej vojny a postihla zhruba 10 miliónov cestujúcich v 20 krajinách. Aj keď sú sopky aktívne po celej Zemi, najväčšie obavy vzbudzujú tzv. supersopky. Ide o vulkány, ktorých explózie dosiahli v minulosti stupeň 8, čo je najvyšší možný stupeň vulkanického explozívneho indexu (značí sa od 1 po 8, pričom každý ďalší stupeň je desaťnásobkom predchádzajúceho).
Čas a intenzita výbuchu sa nedajú vopred presne odhadnúť. Vedci však tušia, kto je adeptom na najväčšie škody. Najčastejšie sa spomína supersopka pod Yellowstonským národným parkom, ktorá naposledy mohutne vybuchla pred 700 000 rokmi. Jej erupcie sa opakujú zhruba každý milión rokov. Ak by ožila, dve tretiny USA by boli neobývateľné. Krajina má ale ešte ďalšie tri supersopky – kaldery Long Valley, La Garitu a Values, nebezpečné sú však aj indonézska Toba, novozélandská Taupo i japonská Aira.
Celkovo je na svete idetifikovaných 18 supersopiek, najbližšia je Campi Flegrei v Taliansku, dve sú v Rusku, tri v Japonsku, ďalšie v Indonézii, Číne a Južnej Amerike. Výbuch supersopky pocítime globálne. V zasiahnutej oblasti bude padať popol a na roky až desaťročia dôjde k prudkým zmenám svetovej klímy. Štatisticky sa výbuchy supersopiek opakujú v intervale 45 000 – 714 000 rokov.
Aké sú následky?
Okolie je do vzdialenosti stoviek kilometrov zasypané sopečným materiálom. Krajinu pokryje prach, fluorid kontaminuje potravinový reťazec, čo spôsobí úhyn poľnohospodárskych zvierat, neskôr ľudia i zvieratá zomrú na nedostatok potravy i šíriace sa choroby. Preživší budú mať zasiahnuté hlavne pľúca, dráždené malými prachovými časticami. Teploty klesnú, hrozí neúroda, suchá alebo, naopak, nadmerné zrážky, záplavy, zemetrasenia i cunami. Pod vplyvom takých rozsiahlych zmien možno očakávať veľké migrácie, násilnosti i politické nepokoje.
Slávne výbuchy sopiek v minulosti
Na Santorini vybuchla okolo r. 1610 pred n. l. Zničila mínojskú civilizáciu a výrazne ovplyvnila staroveké Stredomorie.
Vezuv - V roku 79 pred n. l. zabil „len“ 2 000 ľudí. Ide však o najslávnejší výbuch všetkých čias.
Ilopanga - Výbuch v Salvadore v roku 450 n. l. silno ovplyvnil mayskú civilizáciu, ktorá musela opustiť svoje sídla.
Huaynaputina - Po explózii peruánskej sopky v roku 1600 nasledovali najchladnejšie letá za uplynulých 500 rokov.
Tambora - Výbuch v Indonézii patril k najsilnejším v histórii. Na 4 roky znížil globálne teploty.
Krakatoa - V roku 1883 zabil 36 000 ľudí. Udalosť bohato pokrývala dobová tlač. Výbuch bol najsilnejším zvukom, aký bol v dejinách ľudstva zaznamenaný.
Santa Marie
V Guatemale v roku 1902 bol jedným z najväčších v 20. storočí, prvenstvo však nakoniec získala erupcia aljašskej sopky Novarupta z roku 1912.
Saint Helens - V roku 1980 silno hospodársky poznačil USA.
Mount Pinatubo
Filipínska sopka v roku 1991 znížila globálnu teplotu v nasledujúci rok o pol stupňa Celzia.
